Poďakovanie za Co takhle rande, Evansová?!

ĎAKUJEM ...

Píšem to preto, lebo sa mi to nezmestilo ani do komentáru ani do správy, proste nikde ... Toto je pre teba Martina_stories <3 <3 <3

Ako začať tento nekonečný komentár? <3 :
Jedného dňa som snorila na wattpade po nejakej FF, keďže všetky úžasné a dokončené som už prečítala. Našla som tento príbeh a s potešením som zistila, že je dokončený.
Otvorila som prvú kapitolu a čítala ...

Hneď na prvej strane som prestala dýchať a nemohla som z neho odtrhnúť oči. Celé dni som presedela za tabletom, nevnímajúc reálny svet, či školu, ktorú som za ten týždeň dosť zanedbávala. Keď som prišla zo školy, hneď som otvárala wattpad a čítala ďalšie a ďalšie riadky...

Prežívala som chvíle s Lily, Kate, Susan, Amandou, Záškodníkmi, ponorila som sa do 20. storočia, do Rokfortu. Ignorovala som všetkých naokolo, nevnímala som mamine monológy o tom, aká som posadnutá, že mám povysávať, či popratať riady. Ignorovala som svojich súrodencov, ktorí mi stále pílili uši ... Ignorovala som svoje priateľky, ktoré ma volali von, chodila som ako bez duše...

Jednoducho som na všetko kašľala a žila iba týmto príbeh, ktorý mi utkvie v pamäti do konca života ... V škole som nedávala pozor, lebo som uvažovala nad tým, či je Rose čarodejnica, alebo nad tým, či je John dobrý ...

Nikto nevedel čo sa so mnou deje, aj keď sú zvyknutí, že som posadnutá HP ... Mysleli si, že som chorá, alebo že mi niečo je ... Všetkých som odbíjala tým, že som nevyspatá a oni mi na to skočili, pričom ja som túžila len po jednom .... Zavrieť sa do mojej izby, vyčarovať zaklínadla, aby ma nik neotravoval, zapnúť tablet a čítať, čítať a čítať ...

Prežívala som ten príbeh, radosti aj smútky. ... Raz som sa dusila smiechom a zotierala slzy, raz smiechu a raz slzy plaču... Áno, toto je jedinná poviedka na celom celučičkom watte, pri ktorej som plakala ...

Proste som sa cítila ako Lilina štvrtá priateľka, ktorá všetko videla ako v mysľomyse <3 <3 <3 viem, že ťa moje výlevy zaujímajú asi tak, ako mňa fyzika, ale ja si nemôžem pomôcť....

Presne takto si predstavujem knihu o Záškodníkoch a Lily, ktorú Rowlingová (DÚFAM) napíše ❤ po nej si moja druhá najobľúbenejšia spisovateľka a to ti poviem, že som obrovská knihomoľka ....❤ perfektne si opísala situácie, dialógy a hlavne tie perfektné nápady <3 na ktoré netuším kde chodíš :D ❤ proste toto je naozaj tá NAJDOKONALEJŠIA, NAJLEPŠIA, NAÚŽASTNEJŠIA, NASUPROVEJŠIA, NAVTIPNEJŠIA A NAJLEPŠIA POVIEDKA NA CELOM, CELUČIČKOM WATTPADE!!! ❤

Viem, že ti to povedali mnohí, ale ja to myslím úplne úprimne ... Pre mňa je česť, že som si ju mohla prečítať, že môžem písať tento komentár ... ❤

jediné čoho som sa celú poviedku obávala bol koniec ... Bála som sa, že posledná kapitola bude obsahovať to čo si nikto nechce pripustiť :'( ... Smrť .... :'(

Nikdy som sa nejak extra nezameriavala na Jily, ale vďaka tvojmu príbehu som si tento ship úplne zamilovala a stal sa mojím favourite ❤ priala by som si, aby ma niekto niekedy miloval tak, ako James miloval Lily ...

Neviem, čo mám skôr písať, lebo mám v hlave 1000000000000000000000000000000 myšlienok, ktoré proste nedokážem ani vysloviť ...
Začala som ju čítať na moje narodeniny a poviem ti, že keď som ráno vstala a mamina mi doniesla darčeky, tak som na ne ani nemyslela ako na to, že sa zase vyparím z tej hroznej reality a vrátim sa do sveta kúziel, kde mám priateľiv Potterheads <3 ,ktorých v reálnom živote nemám ...

ĎAKUJEM ŽE SI, ŽE SI NAPÍSALA TENTO PRÍBEH, KTORÝ STRHOL STOVKY BA AŽ TISÍCKY ČITATEĽOV! ĎAKUJEM, ŽE SI NAPÍSALA TÚTO POVIEDKU O NAJKRAJŠOM PÁRE A ŽE SI MI ZLEPŠOVALA DNI ! ❤❤ :* <3 *-*

Nevieš si predstaviť čo to pre mňa znamená, ale tento príbeh ostane v mojej pamäti ALWAYS ! ❤ ....
Budem neskutočne rada, ak mi odpíšeš... A teším sa keď vydáš svoju 1. knihu, ktorú si kúpim ako prvá! ❤

EŠTE RAZ TI NESMIERNE ĎAKUJEM ZA SKRÁŠLENIE ŽIVOTA ! ❤
TVOJA NAJVERNEJŠIA, NAJŠŤASTNEJŠIA A NAJVÄČŠIA OBDIVOVATEĽKA NataLi ❤

P.S. viem, že možno tento "odkaz" nikdy nenájdeš, no aj napriek tomu v to dúfam <3
P.S. dúfam,že som to moc neprehnala mojimi pocitmi, ale musela som :D