Irresistible - Dokonalí

Kapitola tridsať štyri - Omyl

UNEDITED

Una's P.O.V.

Prebrať sa s Harrym na mne bolo úžasné. Vychutnávala som si pocit, keď nevinne ležal na mojej hrudi a pokojne mi odfukoval do ucha. Vedela som, že sa mu nesnívalo nič zlé, presne som vedela pozíciu, v ktorej bol. Jediný problém bol, mimo toho že to bolo ako samé nebo, že nevážil zanedbateľnú váhu a pomaly mi začal brať dych. Snažila som sa jemne spod neho vykĺznuť, no nevyzeralo to, že by existovala sila, ktorá by ho dokázala zo mňa dať preč bez toho, aby sa zobudil.

Jemne som ho teda štuchla do boku a pocítila jeho teplé telo. Po koži mi prebehla husia koža. Ja som mala oproti jeho rukám úplne studené a skrehnuté prsty. Bála som sa, že som mu dopriala ľadový šok, no on len vynechal jeden dych a pokračoval v spaní tak, že sa ešte viac usalašil na mne.

Povzdychla som si a nevedela ako pokračovať. „Harry," jemne som zašepkala a využila, že mal ucho blízko mojich pier. Nechcela som, aby sa vyľakal, ale aby sa zobudil rovnako dobre ako som sa zobudila ja. „Harry," zopakovala som a mierne ho štuchla do boku. Zamrvil sa, inak žiadna reakcia. „Harry," zopakovala som a štuchla ho do brucha.

Harry hlasno vzdychol a už som si myslela, že sa prebúdza, keď prehodil pravú nohu cez moje telo a pritisol sa tak natesno, že som mohla postrehnúť... Robili ste si srandu, však?

„Harry!" zapišťala som a on sa zo mňa vymrštil a rukou strelil k nočnému stolíku, asi zo zvyku, a oči mal upreté na dvere. Keď skontroloval pohľadom izbu a nijakého votrelca, ktorý ma mohol vyľakať, nezbadal, uľahol znova ku mne. „Harry, preboha, vstávaj. Ty..." vydýchla som a snažila som sa ho odtlačiť.

„Nechaj ma ešte spať. Vieš aké to bolo príjemné?" vyhrešil ma zachrípnutým ranným hlasom.

„Viem si predstaviť nakoľko to bolo príjemné," podpichla som ho a čakala kedy mu to dojde.

Harry otvoril oči, nadvihol perinu a premeral sa. „Ou," dostal zo seba. „Môžme teda spať ďalej?" spýtal sa ľahostajne.

„Harry!" zapišťala som s roztvorenými očami a on vytvoril krivý úsmev. Konečne som pochopila že to myslel ako vtip, chcel ma podpichnúť. Štuchla som ho do boku.

„Ja byť tebou, radšej sa ma nedotýkaj, pretože to iba zhoršíš a nechci vedieť, čo sa deje, keď ma niekto provokuje, keď som takto nabudený," uškŕňal sa a ja som si odfúkla a nepokúšala sa ho odstrčiť. Jednoducho som zo seba stiahla perinu a nohy spustila na zem.

„Kedy odídeme?" opýtala som sa, nesvoja z toho, že som presne vedela, kde sme sa nachádzali. „Musíme sa načas dostať na obed, pretože ma moja matka zabije, aj keď rozhodne netúžim po tom, prísť načas a vidieť ho." Postavila som sa a dotackala sa ku kúpeľni.

„Ak ma nechceš provokovať, prosím, skús si niečo obliecť, mám chuť ťa vtiahnuť späť do postele," zavolal za mnou polohlasne Harry, kým som stihla zavrieť dvere. So smiechom som dvere zavrela a pozrela sa na seba v zrkadle. Vyzerala som strašne. Aby sme si povedali pravdu, kto vyzeral po ráne dobre? To iba hollywoodske hviezdičky vo filmoch vyzerali na zožratie. Krutá realita však na mňa hľadela zo zrkadla v podobe unavených očí a čiernou špirálou pod očami a vrabčím hniezdom.

Niekedy som si myslela, že by mali vymyslieť nejakú cenu pre mužov, ktorí sa ráno zobúdzajú vedľa svojich manželiek a stále majú pocit, že ona je tá pekná, aj keď vyzerá ako zombie.

Zaslúžili by si to. Za to ako statočne klamú, alebo ako sú dômyselne zaslepení láskou.

Pustila som vodu a trošku zmyla čierny make-up spod očí a prepláchla si tvár. Oprela som sa dlaňami o mramorovú dosku linky a zahľadela sa na vlastný obraz. Hlasno som si vzdychla.