Len priatelia?

12. kapitola: Zdá sa byť všetko dobré.

,, Ahoj, láska!" postavil sa a obdaroval ma jemným bozkom, smerovaným na čelo.
,, Tak rada ťa vidím." objala som ho.
,, Mám nápad. Čo keby dnes vynecháme školu a pôjdeme niekam na zmrzlinu alebo ku mne?"
,, Fajn, len by sme mali ísť čo najskôr, pokiaľ nás neuvidí niekto z profesorov." chytil ma za ruku a bežali sme von z areálu.
,, Kam teda ideme?" spýtal sa, stískajúc mi ruku vo svojej dlani.
,, Mám nápad. Čo keby ideme na nákup a spravíme si u teba nejaký dobrý obed?*
,, Skvelý nápad." pousmial sa ,, ale skôr mi povedz, ako to teda je."
,, Tak, vieš aký je otec. Myslím, že to hovorí za všetko."
,, Mrzí ma to." zastavil sa a objal ma. Teraz tak, ako to vie on. To objatie vysiela signály plné lásky a sily.
,, Nevadí." akurát sme vchádzali do obchodu a zobrali si vozík s kolieskami.
,, Na čo máš chuť?"
,, Špagety ... Nie, nie. Počkať. Spravíme si palacinky s čokoládou a horúcimi malinami. Čo ty na to?" on sa uškrnul. Mierili sme do chodbičky s nápisom ovocie. Potom sme poprechádzali cez viac uličiek v obchode a napokon odišli s plnými dvoma taškami. Keďže Tomo do školy neprišiel autom, museli sme to zvládnuť peši. Ešte, že to nie je až tak ďaleko.

Zložili sme veci na linku a k vareniu pustili hudbu, ktorá nám vždy dodá kúsok energie. Jemne som pohupovala bokmi na pesničku Bailando. Cítila som, ako jeho oči behajú po mojom tele, ale moju pozornosť to nejak neupútalo. Kým som pripravovala požadované ingrediencie na cesto, prišiel ku mne a zo zadu ma chytil za boky. Začal sa jemne pohupovať do hudby s mojimi bokmi . Bozkával ma na krk, jemne mi hrýzol uši.
,, V kuchyni ti to sekne." zašteklili ma jeho slová na uchu.

,, Hovoríš, ako keby si ma videl v kuchyni prvýkrát."

,, Ale vtedy si nebola tak uvoľnená ako dnes." capol mi po zadku a sadol si za stôl.

Ja som ďalej liala cesto na panvicu, obracala ho a ukladala na tanier. Tomovou úlohou bolo palacinky natrieť nutelou alebo lekvárom. Po hodinke sme konečne hladní zasadli za stôl, otvorili si červené víno a pustili sa do jedla.

,, Je to fakt geniálne. Dávno som nemal takúto sladkú bombu." hovoril s plnými ústami.

,, Si ako malý." zasmiala som sa.

Po obede sme si museli trošku oddýchnúť. Vyvalili sme sa na Tomovu manželskú posteľ, nikdy som nevedela pochopiť na čo má manželskú posteľ, ale teraz sa nám dosť zišla, pretože keby sa máme tlačiť v malej posteli, nebolo by to nijak pohodlné. Zapli sme si film Zápisník jednej lásky. Film bol veľmi krásny, zaujal ma. Ukazoval nekonečnú lásku medzi dvoma ľuďmi. Ukázal mi problémy, ktoré nás možno práve s Tomom čakajú, ale na každý problém je predsa riešenie. Ukazuje to, že láska len s jedným človekom Vás nedokáže prestať baviť, len tak z ničoho. Keď sa ľúbite, dokážete spolu aj nemožné, stojíte pri tom človeku až do smrti. Keď som si toto všetko uvedomila, pobozkala som ho najjemnejšie ako som vedela.

,, Čo je? " pousmial sa.

,, Ľúbim ťa." bola som dosť zo seba prekvapená, pretože tieto dve slová mi odjakživa robili veľký problém. Nikdy som to nehovorila chlapcovi prvá. Bála som sa, že on to necíti ako ja. Ale Tomášom som si bola v celku istá.

,, Aj ja teba." daroval mi bozk do vlasov.

Keď mi zazvonil mobil, už som vedela čo ma čaká. Vytrhla som sa z Tomovho náručia a bežala k taške. Vytiahla som mobil a volala mi Jana.

,, Prosím?"

,, Kde si, Miša? Šofér je za 15 minút tu. Prosím stihni to."

,, Hneď som tam." zložila som mobil a začala sa rýchlo obúvať.

,, Deje sa niečo? " zrazu sa na mojom chrbte ocitli jeho ruky.

,, Potrebujem sa rýchlo dostať ku škole."