Čo skrýva?

10. časť

Saša

Nevedela som, čo si mám o tom myslieť. Ten úškrn na jeho tvári mi prišiel dosť úchylný. Fuj! O čo mu ide?
"Čo sa deje" opýtala sa ma Lara a mama hneď presunula svoj pohľad od zatvorených dverí na mňa. Ja som sa na ne len pozrela a pokrútila hlavou z boka na bok.
"Nič," odpovedala som, na čo oni obe len podvihli obočie na znak, že nesúhlasia. "Ten detektív," pokračovala som a zamyslela sa.
"Čo s ním?" opýtala sa ma sestra.
"On-" nestihla som dopovedať čo zo mňa chceli vytiahnuť a čo ma trápilo lebo mi mama skočila do reči.
"Ním sa netráp, zlatíčko. Povedala som mu svoje a ešte pri odchode s ním prehodím zopár slov. Takže buď kľudná, odpočiň si a nezabudni, že sa nemáš čoho obávať," podišla ku mne bližšie a pobozkala ma na čelo. Dlaňou urobila typické materské gesto po mojej tvári a odišla aj so sestrou z izby so slovami, že ma ľúbia a prídu ma zajtra opäť navštíviť. Nástenné hodiny nad dverami ukazovali niečo po 7 hodine večer. Pozrela som sa von oknom. Pomaly sa stmievalo a ukazovali hviezdy na oblohe. Pri takomto výhľade som pomaly ale isto zaspávala bez zbytočných obáv z toho detektíva.

///////__________///////

Chris

Keď som konečne došiel domov, ľahol som si na gauč a zapol telku. Na to, že sme končili školu skoro som prišiel domov dosť neskoro. Ešte som musel ísť s Kleou a jej kámoškou na kávu. Nevravím, že mi to vadilo pretože ma oslobodila od tlupy dievčat, ktoré nevyzerali vôbec v poriadku. Jack! Sakra! Veď sa správam ako tie obyčajné decká. Myslím, že o to ti šlo. Hovoril som si sám pre seba. Nikdy nepochopím spôsob akým ten muž premýšľa. Začal som rozmýšľať nad Kleou, tou ryšavkou. Je celkom v pohode, mohli by sme si rozumieť a tá jej kámoška, Stefanie alebo ako sa volala, tá je presným opakom nej ustráchaná a bola by najradšej keby ani nemusela ísť s nami po škole niekam. Stále keď som sa jej niečo opýtal strhla sa akoby sa bála, že jej chcem ublížiť. Ale ináč to bolo fajn popoludnie. Akurát by mi trebalo ešte auto. Ale ako-
Mobil. Volal mi Luke. Akoby vedel, že sa utápam v nude. Zdvihol som to.
"Idem po teba za 10 minút nech si pripravený," povedal bez toho aby som niečo stihol povedať ja.
"A kam to vlastne chceš so mnou ísť?" vyzvedal som.
"Veď nemáš auto, tak kam asi?" povedal mi so smiechom a ešte dodal. "Tak za 9 minút ma čakaj dole."
Potom mi bez varovania zložil. On mi snáď číta myšlienky alebo čo? Síce... Zasmial som sa a vstal z gauča aby som si dal rýchlu sprchu. Určite bude chcieť ísť ešte do nejakého baru si užiť a samozrejme mňa nenechá len tak napospas prázdnemu bytu.
Keď som už bol v sprche, začal som premýšľať nad tým listom, ktorý mi dal Jack. Teraz to do seba všetko zapadalo. Ešte len predvčerom som to bral ako dosť dobrý vtip, ale teraz. Už to chápem. Ako chceš Jack, budem sa správať ako tie nechutne bohaté nevychované decká.
Vyliezol som z kúpeľne a Luke mi už volal, že ma čaká dole. Len som si na seba hodil nejaké tmavé oblečenie a šiel som, trošku netradičným spôsobom k Lukovi dole. Balkónom z mojej izby. Vyskočil som a pristál pred jeho auto. Vyzeral byť mierne zaskočený, ale on mi vravel, že si mám pohnúť. Pousmial som sa a nastúpil k Lukovi do auta.
"Tie ďalšie 2 minúty by som ťa počkal, dokým by si zišiel ako normálni ľudia po schodoch alebo na výťahu," poúčal ma, ale aj napriek tomu nedokázal udržať vážnu tvár a neustále sa usmieval.
"Ale vieš, že my nie sme ako normálni ľudia," odpovedal som mu práve keď sme odchádzali.
"Aspoň sa tak môžeš správať, nemusíš na seba pútať pozornosť. Práve preto si teraz tu."
"Mám sa správať ako tie decká v tej poondiatej škole, čiže nič horšie už myslím prísť nemôže. Čudujem sa ti, že si to vydržal. Je to hrozná otrava," vzdychol som si a sledoval cestu. Hudba nám ju príjemne skracovala a ani som sa nenazdal a zastavovali sme na parkovisku pred nejakou predajňou áut.
Mali dosť široký sortiment. Nebolo ľahké si nejaké vybrať. Predajca mi ukázal aj autá, ktoré nemajú na predajni, ale do 2 dní ich zaobstarajú a dovezú domov. Nakoniec som si vybral čierny Mustang. Predajca mi vravel, že mi ho zajtra poobede dovezú. Tak som im povedal aby mi ho priviezli ku škole. Nebudem predsa chodiť v taxíku alebo pešo, zatiaľ čo bude to super auto na mňa čakať doma. Podpísal som papiere a spolu s Lukom sme odišli.
"Tak kam ideme? Ja tu nič nepoznám, čiže mňa sa na nič nepýtaj," povedal som len tak.
"Našiel som jeden super klub, uvidíš zapáči sa ti," povedal s úsmevom na tvári stále sledujúc cestu pred sebou.
"Len mi nevrav, že ideme do strip klubu, vieš, že ich mám plné zuby," vysvetľoval som Lukovi hoc to už dávno vedel.
"Nie. Uvidíš, keď tam dorazíme," povedal tajnostkársky a úsmev mu z tváre nemizol.