Zobudila som sa tesne pred budíčkom.V hlave som si ešte raz premietla svoj plán ako sa odtiaľto dostanem.Všetko by malo výjsť.V to dúfam.Keď tak rozmýšľam bola som veľmi hlúpa že som útek neskúsila skôr.Bolo to asi preto lebo som bola mladšia a vystrašená.Bola som taká zaujatá myšlienkami nad tým čo tu robím než aby som sa zaoberala útekom.
No teraz by to malo vyjsť.Od premýšľania ma vytrhli zvuky.Kroky.Kroky vedcov.Prišli po nás aby sme išli na raňajky.Raňajky.Jediná čásť dňa kedy ideme mimo ciel.Mreže od mojej cely otvoril mladý vedec asi tak v mojom veku.„Vstávaj!"zavelil.Rýchlo som vstala a vystrašene som sa na neho pozrela.„Dnes máš šťastný deň.Ujdeš odtiaľto." Povedal mi.„Počkaj,čo?" Spýtala som sa ho prekvapene.„Počúvaj ma,pozorujem ťa každý deň.Si tu zatiaľ najdlhšie.A je mi ťa ľúto.Si taká mladá.Toto nemôže byť tvoj osud.Máš celý život pred sebou" odpovedal mi na otázku.„Takže ty mi Pomôžeš utiecť?"
„Áno"
„Ako to urobíme?"
„Hlavne nenápadne".odvetil.
Vyšli sme z cely.Nikto na chodbe už nebol.Každý bol totiž na raňajkách.Okrem dozorkyne,ktorá bola otočená chrbtom k nám.Šli sme okolo nej „Dobrý deň pani Smithová."pozdravil sa jej vedec. „Och,ahoj Toby." Odzdravila mu.Na mňa ani nepozrela.Čo mi ani neprekážalo.Prešli sme okolo a zabočili doprava.Na chodbe bolo niekoľko dvier.Prvé boli dvere od jedálne,ktoré sme minuli.Prešli sme na koniec chodby.Toby otvoril dvere kľúčami ktoré mal vo vrecku laboratórneho plášťa.Pozrela som sa vonku.Bolo leto.Keď som sa pozrela na oblohu nebol na nej ani jeden mráčik.„Sloboda."zašepkala som.Obzrela som sa.Pri dverách bol batoh.„Čo to je?" Spýtala som sa.„Toto som prichystal pre teba,máš tam všetko potrebné.Peniaze,jedlo,oblečenie,lístok na autobus." Pozrela som sa do peňaženky koľko peňazí mi tam dal.Čakala som maximálne 60 libier.No to čo som v tej peňaženke videla ma dosť prekvapilo.„Och,bože Toby nemusel si mi sem dávať až 5000 libier."povedala som mu.„Ale musel.Neboj sa,môj otec je veľmi bohatý.Ani si nevšimne že mu z účtu zmizli nejaké peniaze." Odbil ma Toby. „Na spodku máš papierik s mojím telefónnym číslom.Keby si čokoľvek potrebovala,zavolaj mi." Povedal mi.„Rozkaz."zkríkla som.„Ak pôjdeš stále rovno nájdeš autobusovú zastávku.Nemal by ťa niekto vidieť.Teraz sa nachádzaš pred Camberville.Choď na autobus číslo 86.Keď budeš v Londýne ubytuj sa v nejakom hoteli.Keby si sa so mnou chcela stretnúť tak len cez pracovný týždeň.Vtedy som v Londýne.Buď doma alebo v škole.Cez víkendy som v práci.Čiže tu.Veľa šťastia Melissa.Zavolaj mi keď budeš v bezpečí." „Ďakujem za rady a áno zavolám ak budem môcť."ubezpečovala som ho.Zobrala som si batoh a išla som.Išla som za slobodou.
————————————————
Dúfam že sa Vám tento diel páčil.
Budem rada ak ma ohodnotite likeov alebo komentom ;) Saritaaa13
ВЫ ЧИТАЕТЕ
Zavretá ✔️
ПриключенияMelissa je laboratórna myš.Experiment.Na nej a na iných ľuďoch robia pokusy.Mladá doktorka raz Melisse povedala prečo tam je. Melissa potom vedela len jedno.Musí utiecť kým nebude neskoro.
