Inside your heaven [HP Fanfiction]

Prológ

Zrazu niekto príde do tvojho sveta a ten sa navždy zmení ...

„Som Ted, Ted Tonks."

„Ja to viem."

„Vieš?"

„Dávam pozor na hodinách, Ted," odvrkla dievčina.

„Nevedel som, že Slizolinčania sa tak zaujímajú," podotkol a v tóne jeho hlasu cítila pobavenie.

„Nie všetci Slizolinčania sú rovnakí," odvetila.

„Prepáč," ospravedlnil sa jej.

„Ja som Andromeda Blacková," predstavila sa mu.

„Ja viem."

„Vieš?"

„Dávam pozor na hodinách, Andromeda."

„Veľmi vtipné!"

„A na chodbách a vo Veľkej sieni. Teba by som nikdy neprehliadol," usmial sa na ňu.

„Ty si ale táraj," zamračila sa.

„Také pekné dievča jednoducho nejde prehliadnuť," žmurkol na ňu.

Andromeda očervenela. Bolo to prvýkrát, čo jej niekto povedal, že je pekné dievča.

***

„Tak sa maj, Dromeda."

„Nevolaj ma, Dromeda!" zamračila sa na neho a dlhé tmavé vlasy si prehodila na pravú stranu.

„Nemôžem za to, že ti rodičia dali také dlhé meno," odvetil jej znova pobavene. „Každý má nejakú prezývku. Napríklad, ja som Edward, ale hovoria mi Ted."

„Trhni si, Tonks!"

„Iba sa k tebe snažím byť milý, Dromeda," zatváril sa nevinne.

„Povedala som, aby si ma nevolal Dromeda, ty jeden odporný," hľadala to správne slovo, „h-"

„Humusák?" skočil jej do rečí, keď videl, že sa trápi s hľadaním tej správnej nadávky.

„Samozrejme, že nie!" vyvalila na neho svoje tmavé oči. „Myslela som HLUPÁK!"

„Aha," uškrnul sa.

„Vážne, choď do čerta, Ted!" vyplazila mu jazyk a otočila sa k odchodu.

„Uvidíme sa, Dromeda," zavolal za ňou.

Ignorovala ho, radšej ho ignorovala.

***

A tak odišla, utekala za svojím šťastím ... za láskou, ktorú cítila. Opustila všetko, aby mohla začať život, ktorý si roky predstavovala ...

„Chcem, aby si vypadla z tohto domu!"

„Ale, mama-"

„S humusákom, nebesá!" kričala na ňu jej matka. „Už nie si hodná tejto rodiny. Nie si hodná ničoho. Si nikto!"

„Som tvoja dcéra!"

„Ja mám len dve dcéry - Bellatrix a Narcissu. Dovolím ti odísť," riekla jej pokojnejšie. „Niekam ďaleko," správne volila slová, „kde ťa nebudú hľadať. Za takúto zradu sa platí horšie, ale ja ti dávam možnosť ujsť."

„Prečo?" vyhŕkla dcéra.

„Vždy som vedela, že si iná, Andromeda," vravela jej matka a ona mala prvýkrát v živote pocit, že je k nej úprimná. „A žiadna matka sa nedokáže pozerať na smrť svojho dieťaťa. Pre toto, Andromeda. Zmizni niekam ďaleko. Nech už nikdy o tebe nepočujem. Je to lepšie, ako keby som ťa mala vidieť bielu ako stenu, bez života."