Vlk z hviezdej oblohy

3. kapitola

Chris si vyslúžil miesto v zemi. Spolu s ním asi pochovali aj všetku radosť. Tanya aj Mandy mlčali, len upierali pohľady na vypnutú televíziu. Callum a Kyle ostali niekde v lesoch, pridali sa k nemu aj Richard, Shay a Katherine. Ten zvyšok, v podaní Lucy a Stuarta, sa vybral do domu.
Lucy prináležal vzhľad vysokej a štíhlej ženy s výraznými ženskými krivkami, okrúhlou tvárou a na nej búrkovo sivými očami. Temeno hlavy jej zdobil vrkoč blond vlasov s miernym nádychom do ryšava. Stuart bol z väčšej časti jej opak. Rovnako ako ona mal vysokú a vyšportovanú postavu, čo dokazovalo aj jeho brucho, ktoré hrdo ukazoval, keď sa po dome premával bez trička.
Narozdiel od Lucyiných očí, ktorých farba bola taká bez života, jeho oči žiarili sýto modrou. Vlasy mal tmavo hnedé a pleť opálenú dohneda.
"Voláš sa Derek, mám pravdu?" prišiel s otázkou ten namakaný frajer, našťastie už s tričkom. Hoci ho mladý vlkolak nepoznal, dobre vedel, čo je to za typ. V prvom rade asi vytiahne niečo typu, aby sa mu nevláčil za Lucy, o ktorej teraz už vedel, že je jeho družkou.
"Áno. A ty si...?" nesúmerne nadvihol obočie s otáznikmi v očiach.
"Ja som Stuart," natiahol k nemu
ruku a energicky mu ňou potriasol.
"Vitaj vo svorke. Keby si čokoľvek potreboval, ja, v zástupe s celou svorkou, sme ti k dispozícii kedykoľvek," s týmito slovami znova zmizol niekde v dome a Derek sa rozhodol presunúť sa k Tanyi a Mandy aby vedel, ako je na tom ich psychický stav. Ostal zarazený zo Stuartovej odpovede, respektíve, že nič nedodal. Žiadny výhražný tón, žiadne výhražné reči. Ale rýchlo sa s tým zmieril a bol za to rád.
Posadil sa na pohovku vedľa tmavovlásky, ktorá mu tak učarovala, a pohladil ju po chrbte. Tvárou sa otočila k nemu a smutne sa usmiala. Bolo mu skutočne ľúto, že Chris musel umrieť. Navyše mu svedomie určite teraz nedá spávať keď vedel, že to bolo kvôli nemu. Prakticky zabil vlka. Niekoho, koho teraz oplakávali len preto, lebo nebol dosť rýchly, keď ho dohnal v meste a dovliekol do lesa. Samozrejme, že tú bolesť pri premene a to, že si vybral práve jeho, mu nikdy nezabudne, ale takisto musel poukázať aj na fakt, že nemal rodinu ani priateľov a Chris ho z toho vytiahol.
"Nechcete čaj? Alebo kávu? Čokoľvek, čo vám zodvihne náladu?" striedavo sa díval na Tanyu a na Mandy, ale ani jedna mu neodpovedala. Ani kývnutie hlavou v negatívnej či kladnej odpovedi. Proste sa na neho dívali úplne bez slova, až to začalo nášmu vlkovi byť nepríjemné.
V Mandyných očiach sa mihol lesklý odtieň sĺz. Hneď na to sa mu hodila okolo krku.
"Si úplne ako on," zavzlykala a hlavu si položila na jeho rameno.
Tanya to už nevydržala-vstala a pobrala sa preč. Chvíľu na to, kým Derek nechápavo hľadel za jej tieňom kĺzajúcim sa po stenách, na jej miesto dopadla Lucy.
"Odpusť jej. Tanya bola do Chrisa zamilovaná. Nemôže zniesť, že niekto má lásku a ona nie," tón, ktorý nadhodila, mu okamžite vysvetlil ich vzťah. Asi sa nemali veľmi v láske. No čím to len mohlo byť?
Malo to ale aj pozitíva. Konečne vedel, prečo si vybral práve jeho. Alebo bol len nahnevaný a potreboval zabiť človeka, tak si nejakého proste dolapil v meste, akoby sa nič nedialo.

Čochvíľa sa začalo rozvidnievať a Derek si uvedomil, že celú noc nespal, čo sa stalo naposledy, keď ešte s priateľmi oslavoval Silvester. Spať šiel až ráno.
Teraz sedel na pohovke a v náručí držal spiacu Mandy. Bol to skvelý pocit vedieť, že mu dôveruje a nebojí sa spať takto pri ňom. Bolo priam neuveriteľné, ako krátko sa poznali a aký vzťah si stihli vybudovať. V takýchto chvíľach, keď vám umrie niekto blízky, sa vzťahy nadväzujú najlepšie.
"Ale hovno! Mandy má frajera!" niekto pri dverách prekvapene zapískal a Mandy sa mu na hrudi pomrvila.
Derek ju pohladil po vlasoch a hodil naštvaný pohľad po svetlovlasom mladíkovi.
"Ale ktože si?" stále vyškerený si vzal veci už nachystané na stoličke pri dverách a začal sa pomaly obliekať.
"Derek," odvetil trpko. Nie že by takéto veselé povahy vadili; to rozhodne nie. Ale ak to bolo prehnané, bolo to otravné.
"Teší ma Derek, ja som Shay," pozrel mu do očí, ale nezastavil sa pri ňom, rútil sa rovno do kuchyne, ale aspoň dbal na to, že Mandy je hlboko ponorená do spánku.
O chvíľu sa vrátil s dvomi pohármi džúsu a jeden podal Derekovi, kým sa vystrel na pohovke oproti.
"Vôbec si sa nebál, že by som bol človek? Keby si tak prišiel k smrteľníkovi, asi by si pomyslel, že si nejaký prehnaný úchyl, alebo tak," povedal vážne, ale Shay v okamihu vybuchol do smiechu. Po chvíli nechápavého hľadenia sa k nemu pridal aj Derek. Zároveň bol opatrný, aby sa nesmial nahlas a nevyrušil tak jeho spiacu princeznú.
Už mu začínalo dochádzať, že Shay zjavne nebude jeden z tých tichých a nenápadných.
"Ľudia tento dom nevidia," odvetil po vlne smiechu.
"Ako to?"
"Všimol si si hviezdy, keď si bol človek?" odpil si z džúsu a Derek jeho pohyb napodobnil.
"Nie," pokrútil záporne hlavou.
"No vidíš. Hviezdy sú na tom rovnako, ako tento dom. Kým sa naša stvoriteľka stratila, začarovala hviezdy, aj tento dom. My sme ho potom našli," vysvetlil a vstal. Bez ďalších slov odišiel a on znova ostal len s Mandy. Tá sa mu pomrvila v náručí a zaklipkala očami. Hneď, ako sa ubezpečila, že môže ďalej spať, zatvorila oči a vrátila sa k spánku.
To ju ale okamžite vrátilo. Vytrhla sa Derekovi z náruče a niekam sa rozbehla. Ani sa neunúval volať za ňou. Za chvíľu, ktorú tu bol, stačil takýchto javov vidieť viac. Po tom, čo odišla Lucy, sa Tanya vrátila, sadla si na pohovku a zaspala. Po hodine sa zrazu prebrala, vstala a šla k dverám. Vybehla z nich a premenila sa. Ani sa neunúvala za sebou zatvoriť, jednoducho sa čo najrýchlejšie stratila v lese. Zopakovalo sa to aj s Lucy.
Teraz to urobila Mandy. Vzdychol si a zodvihol sa, aby šiel za ňou. Keď nazrel vonku, videl už len jej chvost, ako sa stráca v ihličnatom lese.
Pred ním stála svetlo sivá vlčica s tmavou maskou, ktorá pokračovala aj na chrbte, až po koniec chvosta. Dolná časť jej tela bola svetlo sivá, takmer biela. Na tmavej srsti na vrchu tela jej žiarilo jedno ucho, konkrétne pravé, bielou.
Vedel, že čakala na neho, ale netušil, či chce ísť za ňou. Ako vlk...
"Ty si Katherine?" šepol takmer nečujne. Nebolo ale možnosť, že by ho nepočula.
Stála tam bez pohnutia, čakajúc, kedy konečne pôjde za ňou.
Derek vykročil smerom k nej na dvoch nohách, ktoré sa po niekoľkých krokoch zmenili na laby. Voči Katherine si pripadal dosť malý. Hoci si to pred tým nevšimol, vlčica bola obrovská. Okrem Kylea snáď najväčšia zo svorky. Keď došiel k nej, sklopil pokorne uši pred jej veľkosťou. Samozrejme, že sa bál. Kto by sa nebál?
Volaj ma Kate, Katherine je priveľmi dlhé, odvetila a keď si bola istá, že od strachu môže ešte dýchať, namierila si to do lesa čo najrýchlejšie, aby mu hneď dala nejakú tú lekciu.
Derek chvíľu, kým sa rozbiehala, nemal problém s ňou udržať krok. Ten nastal vo chvíli, keď sa poriadne rozbehla.
Bol zmierený s tým, že prosba o to, aby spomalila, by ju nabudila k zrýchleniu a on by sa ocitol ešte ďalej. A hlavne, dosť by v jej očiach klesol, pretože namiesto toho, aby sa snažil ju dobehnúť, by ďaleko za ňou skuvíňal, aby spomalila, pretože nestíha. A on nemal v pláne takto ukázať slabosť. Bola oveľa väčšia zábava snažiť sa ju dobehnúť.
Nedokázal si v tej chvíli uvedomiť, ako dlho už bežia, pretože Kate uháňala stále ďalej a nikde nezastavovala. Možno to boli minúty, možno hodiny. Na to, že bolo ešte pred chvíľou ráno, bolo slnko pomerne vysoko. Zrejme bolo poludnie, prípadne krátko po ňom. Vonku bola zima, borili sa snehom a Derek začínal strácať pojem o tom, kde sa vlastne nachádzali.
Môžeš mi povedať, kam ideme? Teraz sa držal len meter či dva za Katherine, preto keď zastavila, ocitol sa tesne za ňou.
Preč, odvetila trpko a pozrela sa vlkovi hlboko do očí. V jeho vnútri to vyvolalo nepríjemný pocit.
A konkrétnejšia by si byť nemohla?
Nie.
Márne sa to snažil zistiť ešte niekoľko minút po tom, čo sa znova rozbehla. Zhovorčivá veľmi nebola, milá tiež nie. Fajn, asi s ňou nemal ísť. To už je teraz jedno. Vrátiť sa asi nemohol. Vycítil z nej, že by bola schopná ho zvyšok cesty ťahať za ucho, alebo labu a predstava ani jedného s mu nepáčila.
Katherine no tak! Snažil sa to z nej vytiahnúť aj naďalej.
Drž už hubu, lebo prisahám, že ťa roztrhám skôr, než tam dôjdeme. Alebo skončíš bez končatiny! Vybafla na neho, na čo pokorne sklopil uši a na nič ďalšie sa radšej nepýtal.
Hlboko vo vnútri sa mu začínal usádzať znepokojivý pocit. Možno mu chce niečo urobiť. Nepáči sa jej, že prišiel, že umrel Chris, nechce ho v dome, alebo čokoľvek, do by ju nútilo k vražde. Vlkolaci majú asi zabíjanie v krvi, no aj napriek tomu si nevedel prestaviť, ako pod ňou leží bez známok života s roztrhaným hrdlom a úzkymi potôčikmi krvi pretekajúcimi pomedzi jej silné nohy. Alebo si to len nechcel predstavovať.
Premýšľaním sa mu čas skrátil a odrazu Katherine zabrzdila.
Kde to sme? Hoci sa snažil nič nepýtať, keď videl koniec lesa a pred sebou rozprestretú lúku, musel sa opýtať.
Uprostred lúky, pokrytej narozdiel od lesa len jemným popráškom snehu, stál vysoký listnatý strom. Namiesto lístia mal už len holé konáre, ale aj napriek tomu pripomínal on, i hojdačka zavesená na jednom zo silnejších halúz, rozprávku.
Už to tu poznal...