Silnejší Než Labyrint

Prvý deň, Bažo!

Prebral som sa v niečom, čo vyzeralo ako klietka. Bola z ocele a rýchlo sa hýbala smerom hore. Bol som vážne zmätený. Čo sa to, dopekla, deje?! Snažil som sa postaviť, ale uvedomil som si, že strop sa približuje. Spanikáril som a spadol na dlážku.
"POMOOOC!!! JE TU NIEKTO?!", kričal som, no bezvýznamne. Bol som tam len ja a nejaké drevené krabice.
Strop bol každou sekundou bližšie a ja som si pomyslel, že ma oň rozmliaždi. Ale zrazu klietka, niečo ako výťah, zastala. Videl som červené svetlo a potom sa strop sám otvoril. Alebo som si to aspoň myslel. Náhle lúče svetla zasiahli moje oči neočakávanou silou a oslepili ma. Moje oči si potrebovali zvyknúť na svetlo, tak som si ich zaclonil rukou. Keď už svetlo nebolo tak jasné, zložil som ruku dole. Niekto zoskočil do klietky, bol to chlapec so zákerným úškľabkom na tvári a s veľmi čudným obočím.
"Prvý deň, Bažo! Vstávaj!", zaškľabil sa a dodal: "Pohni s tou škaredou riťou, potrebujem odtiaľto dostať tie krabice!" To veru nebolo milé privítanie.
Zbadal som zopár rúk, ako sa po mňa načahujú, tak som sa ich chytil a vyšplhal sa hore. Bolo mi na zvracanie, musel som zhlboka dýchať. Okolo mňa stálo asi päťdesiat chlapcov a zízali na mňa. Podišiel ku mne mocný, podsaditý chlapec tmavej pleti.
"Zdravím, Bažo, som Alby a som tu hlavný. Trochu ťa tu prevediem," povedal mi oveľa prívetivejšie.
Pochytil som dych a uvedomil si, že viem aj rozprávať. "Kde som? Čo je to za miesto? Kto som?", zamumlal som.
Alby ma zobral nabok od chlapcov a povedal: "Toto miesto sa volá Plac. Žijeme tu. Hovoríme si Placeri. Nepamätáš si svoje meno, ale to je normálne. Všetci sme si tým prešli. Neskôr si naň spomenieš, ver mi. Teraz ma nasleduj."
Nasledoval som ho, no uvedomil si, kde som. Na obrovskom štvorcovom mieste so štyrmi gigantickými stenami naokolo, pričom v každej bola v strede medzera. Zastal som na mieste a hľadel v úžase.
"Čo do...", nebol som schopný slova, a len som sa otáčal dookola, no videl som iba tie steny a modrú oblohu nadomnou.
"Hoď sa do chládku, Bažo, vyzeráš na omdletie. Je to v pohode, zvykneš si tu. Nadýchaj sa vzduchu a poď so mnou, chcem ťa niekomu predstaviť," povedal Alby.
Život na Placi sa vrátil do normálu. Všade naokolo boli chlapci, každý niečo robil. Alby ma doviedol ku nejakej malej záhrade.
"Bažo, zoznám sa s Thomasom a Newtom. Sú to naši Záhradníci, pestujú nám ovocie a zeleninu, sú v tom dobrí. Newt je tu hlavný, keď tu nie som."
Newt sa usmial a môj žalúdok urobil menší kotrmelec. Nie, že by som chcel vracať, no mal som vnútri taký neopísateľný pocit. Newt bol vysoký a štíhly, no od roboty slušne vymakaný.
"Ahoj. Som Newt, Bažo. Toto je Tommy, sme radi, že si tu," povedal Newt so širokým úsmevom, z ktorého sa mi podlamovali kolená. Niečo ma na ňom fakt priťahovalo.
"A ja som rád, že už nie som bažantom ja," povedal Thomas so smiechom.
Pokúsil som sa usmiať, no stále som sa pozeral na Newta. Alby ma zobral za rameno. "Poďme ďalej. Potrebuješ jesť, vyzeráš slabý. A ak máš večer bojovať s Gallym, treba sa ti posilniť." Zastal som. "ČO že budem robiť??? Počkaj, a kto je Gally?" Alby tiež zastal. "Pozbieraj sa, Bažo, vyzeráš ako vrece Plopákov. Dnes večer budeš bojovať proti Gallymu, je to náš Bažantí rituál. Gally na teba prehovoril ako prvý v klietke. A je veľmi súťaživý. Dáte si zápas, nakope ti zadok a budeš jedným z nás. Ale navrhoval by som, aby si ty nakopal zadok jemu. Už vyhral niekoľkokrát v rade a už je kvôli tomu otravný, jak sa s tým vyťahuje," uškrnul sa Alby. "OK, tak si s ním dám zápas. Ale čo sa stane, keď prehrám? Dáte ma naspäť do klietky a pošlete ma odkiaľ som prišiel?" Alby sa rozrehotal. "Ty si skvelý, Bažo! Naspäť do Klietky! Áno, pošleme ťa späť v darčekovom balení, s veľkou ružovou mašľou na vrchu hlavy, ha-ha!" Naraz zvážnel. "Nič také sa nestane. Zostaneš tu, či sa ti to páči alebo nie. Toto je teraz tvoj domov. No ak prehráš súboj, Gally sa ti bude posmievať. Nezdá sa mi, že by ťa mal rád." "Ani ja ho nemám rád," zamračil som sa. "Ale neznepriateľ si ho, lebo ti urobí peklo. Je náš najlepší Stavbár a je silný ako býk. Radšej mu ukáž svoje schopnosti v súboji a nikdy sa ho nepokús vytočiť. Tak, a sme tu. Toto je naša Kuchyňa.
Kuchyňa bola v malom domčeku z dreva a pred ním bol dlhý stôl a lavice. Vedľa bolo ohnisko a mohutný chlapec tmavej pleti pripravoval jedlo. "Bažo, toto je Panvička, náš Kuchár. Stará sa nám o žalúdky. Panvička, daj tomuto vyziabnutému Čónovi nejaké jedlo, dnes večer bojuje s Gallym." Panvička sa zaškeril. "Gally ho roztrhá na márne kúsky." A položil predomňa tanier s nejakým neidentifikovateľným jedlom. "Vyzerá to hrozne," povedal som znechutene. "Tak si zabehni do Labyrintu, Bažo, zabi tam Rmuta a zožer ho s mentolovou omáčkou!", zamračil sa Panvička. Alby ma varoval: "Maj trochu rešpekt, Bažant, lebo ti dám drhnúť celú Kuchyňu. Panvičkove jedlo je to najlepšie, čo tu máme, tak sa ho snaž neuraziť, inak budeš do konca života jesť vlastné Plopáky." Trochu som sa zahanbil. "Nemyslel som to tak. Nechcel som ho uraziť. Prepáč, Panvička," povedal som a začal jesť. Chutilo to lepšie, než to vyzeralo. Dojedol som a povedal: "Bolo to vážne dobré, Panvička. S plným žalúdkom sa cítim oveľa lepšie." Panvička sa trochu usmial a zmizol v Kuchyni. Alby vyzeral spokojne. "OK, Čón, teraz si už pripravený na súboj s Gallym!"