Len čo vošiel dnu, tašku odhodil na stoličku pri dverách. "Toto mi chýbalo," so širokým úsmevom sa obrátil na Sama. "Jednoduché salt&burn."
"Hej," pokýval hlavou, kútiky úst povytiahol, "nezabudni na tvoje obľúbené lietanie vzduchom."
Dean nevinne rozhodil rukami. "Akoby si ty bol na tom lepšie."
Mladší z bratov sklonil hlavu, oprášil si hlinu z bundy, ale ešte vždy mokrých blatových šmúh sa nezbavil. Jeden by si myslel, že za tie roky, po tom všetkom, cez čo si prešli, sa s tak obyčajným prípadom vysporiadajú rýchlo a bez nechcených prekvapení. A možno práve všetky tie opletačky s Nebom a Peklom, spojenectvá a zrady, ich priviedli k tomu, aby toho ducha podcenili.
Čosi sa mu zaborilo do vlasov, prehnalo sa cez ne ako hurikán. Uskočil dozadu, rukami zašermoval proti útočníkovi, takmer Deanovi jednu vrazil. "Prestaň!"
"Ale, Sammy, máš tam špinu," namietol s lišiackym úškrnom na perách, v očiach sa mu zlomyseľne lesklo.
Zmohol sa na vražedný pohľad, na čo Dean zareagoval otráveným povzdychom a sklamanou grimasou. "Fajn, netykavka, idem do sprchy."
Keď boli v akcii, Samovi sa zdalo, že brat má oči i na chrbte. Keby to tak naozaj bolo, všimol by si rastúci úsmev na jeho perách.
*****
Pomaly prichádzal k vedomiu, vnímal tvrdú matrac pod sebou, zatuchnutý vzduch motelovej izby. Ospalo si pretrel oči, keď ho v ramene potiahla tupá bolesť. Pomníky holt nie sú nafukovacie hrady.
Stiahol zo seba prikrývku, zívol. V hlave si dával dokopy svoj najbližší plán - kúpeľňa, ranný beh, zastávka po niečo pod zub, budíček pre Deana. Pohľadom skontroloval staršieho brata. Deku mal omotanú okolo tela, akoby sa ho niekto pokúsil zviazať, tvár zabáral do vankúša-
Sam zažmurkal.
Deanova tvár nebola zaborená do vankúša.
Pretrel si oči a vzápätí si musel ústa zakryť dlaňou, aby nevybuchol do smiechu. Napriek snahe vydal zvuk podobný zakašľaniu.
Dean sa pomaly pohol, v polospánku si ruku pritiahol k tvári, zrejme aby sa poškriabal na nose. Sotva sa, okrem iného, dotkol pokožky, stuhol. Doširoka otvoril oči, uprel ich niekam do neurčita. Až po chvíli si Sam uvedomil, že sa snažil zaostriť na tú spleť, ktorú mal vo výhľade. Márne. Prudko sa posadil, rukami si ohmatával hlavu.
Mladší z bratov to už nevydržal. Ticho motelovej izby vyhnal jeho smiech. Do očí sa mu tisli slzy, bránica ho bolela, ale nedokázal prestať. Vždy, keď sa pozrel na Deanov vyjavený výraz, ovládol ho nový záchvat.
Až kým sa obočie jeho brata nestiahlo a črty tváre nestvrdli. "Máš v tom prsty?"
Sam zadržal dych, kútikmi úst mu trhalo.
"Ty-"
"Počkaj!" vykríkol, keď sa pohol proti nemu, lenže slová nemohli zastaviť tank, v ktorý sa naštvaný Dean Winchester zmenil.
V poslednej možnej chvíli sa Sam prevalil cez posteľ a doskočil na rovné nohy z jej druhej strany, aby sa mohol rozbehnúť ďalej. Starší z bratov ako ťažkotonážne obrnené vozidlo sa valil za ním.
"Dean! Upokoj sa!" S takýmto vývojom celkom nepočítal. Iste, očakával, že Dean bude celý bez seba, ale aby ho naháňal ako v nejakom animáku? Prebehol okolo stola, v snahe spomaliť útočníka zhodil za sebou stoličku. Buchnutie dreva o podlahu doplnilo kliatie, skontrolovať situáciu však Sam už nestihol.
YOU ARE READING
Bratské žartíky /FF SPN/
FanfictionDean a Sam po dlhom čase riešili začiatočnícky prípad. Ich životy však už dávno nie sú tak jednoduché - Nebo a Peklo mnohé skomplikovali. Priestor pre bratské žartíky sa Winchesterovcom predsa darí nájsť.