Nádych. Výdych. Zase som raz zastala. Ale prečo? Stále ako šialená prerábam tento príbeh. Nepáči sa mi to.
Prečo stále prerábam tie pocity, ktoré už neviem cítiť tak...ako vtedy.
Prečo sedím zase v daždi so zápisníkom a prepisujem tento prológ, tak asi štvrtý krát? Zabudla som prečo som s tým začala? Nie, to nie.
Áno chcela som aj to, aby sa niekto poučil na mojich chybách. No pritom som tie chyby robila v tom istom čase. Ale predovšetkým som to písala pre seba. Ani ma moc nezaujímal názor ostatných. Boli to moje pocity, nie vaše. Robila som to pre seba, lebo sklamanie z mňa samej ma pohlcovalo.
V pôvodnom prológu som vám tvrdila, že to všetko už som prekonala. No pritom ste sa ocitli v strede môjho vtedajšieho pekla. Chcela som, aby ste boli súčasťou všetkých tých mojich dní.
Písali ste mi, aká som silná...pritom som pomaly nič nemala v mojom živote pevne v rukách.
Prečo o tom stále píšem? Neviem, možno sa len takto viem s tým vyrovnať.
Áno, prežila som si anorexiu.
Áno, mala som na mále aj psychiatriu.
Áno, je to oveľa horšie ako si dokážete predstaviť.
Nie, nie je na tom nič nádherné.
Áno, je to skazené a je mi z toho zle.
Snaď už to nebudem musieť viac krát opravovať. Tento krát sa to znovu pokúsim písať trošku viac pre seba. Už chcem konečne dopísať túto knihu. Konečne uzavrieť so spokojnosťou túto kapitolu môjho života.
Nech všetky spokojne žijeme s guľatým bruškom a bez 10 centimetrových medzier medzi stehnami. (Asi tam má byť niekde čiarka?😂)
To, že mi kedykoľvek môžete napísať snaď už viete. ❤
Asi prv začnem ako to všetko začalo a potom sa vrhnem na štrnásty rok môjho života.....
YOU ARE READING
V zajatí anorexie
Random❗Prebieha celková úprava ❗ Tento príbeh je moja vlastná skúsenosť s anorexiou, ako varovanie pre ostatných a o tom čo urobí anorexia s vašim fyzickým, psychickým stavom, ako vám ovladne každú myšlienku, každú bunku vo vašom tele. Nie je to žiadny n...
