Irresistible - Dokonalí

Kapitola tridsať päť - Problémy v raji

UNEDITED

RECAP:

„Prečo si nemyslíš, že to je iba poblúznenie? Mala si sa ma spýtať, poprosiť o radu! Mala som ti ho schváliť!"

„A ja som nemala čo hovoriť do teba a Zajačika?!"

„Je to môj život, som dospelá," mame preskočil hlas a zlomil sa po návalom sĺz.

„A ja som neni decko, aby si ma kontrolovala, aj ja mám svoj život a rozhodla som sa pre Harryho, lebo mi to tak prišlo správne!"

„Čo ty môžeš vedieť o tom, či to je právne, keď ho neľúbiš," odfrkla si.

„A kto povedal, že ho neľúbim?! Alebo aj v tom mi chceš zabrániť?" Skríkla som a po chvíli si uvedomila váhu svojich slov.

Una's POV

O-ou.

Čo to do mňa vošlo? Čo som to povedala? Do prdele, do prdele, do prdele! Opakovala som si neustále v hlave. Príde mi to všetko ako zlý sen. Nič nemohlo byť ešte horšie ako toto.

Na druhej strane som ani nemohla protirečiť vlastným slovám, lebo som sa obávala toho najhoršieho: že na tej jednej otrasnej vete môže byť niečo pravdivé.

A to je to, čoho sa bojím nie? Spýtala som sa sama seba. Toto všetko.. Naša dohoda nemala v sebe zahrnuté opatrenia na: ‚Čo ak sa jeden zamiluje do toho druhého'. Veľmi dobre som vedela do čoho idem, že som si nemohla dovoliť sa mu otvoriť...

Ale ako som sa pozerala spätne na momenty strávené s ním, dochádzalo mi, že som mohla zazrieť tie príznaky skôr. Môj neustály úsmev na tvári alebo zúfalý výraz, keď mi liezol hore krkom a nevedela si poradiť. To, ako celé moje telo vzplanulo pri jedinom jeho dotyku, ako jeho bozky boli návykové.

Hej, definitívne som to mohla čakať.

„Myslím, že už pôjdeme. Una?" Harryho ruka mi stisla bok a pocítila som šteklenie pod jeho dotykom. Presne toto som mala namysli.

„J- ja..." zakoktala som sa a pozrela do zeme. Zazrela som svoje ruky ako sa jemne triasli a hruď sa mi chvela pod tichými vzlykmi. Dlaňou som sa dotkla tváre a zistila, že bola celá premočená od sĺz.

„Ostaňte, prosím," mamin hlas sa zlomil, ale nemohla som sa prinútiť k nej pristúpiť o krok bližšie.

Vzlykla som. „Myslím, že by bolo viac ako rozumné už odísť," prikývla som hlavou. „Aj tak by sme tu nič nedosiahli," krátko som sa zasmiala. „Snáď nie je nutné odôvodniť, prečo nepoviem, že ma tešilo."

Otočila som sa a nemala silu sa pozrieť na Harryho. Omotal okolo mňa ruku a viedol ma von, čím rýchlejšie, tým lepšie. Mama sa ale nechcela vzdať a snažila sa ma chytiť za ruku. Jej teplá dlaň sa dokonale obopla okolo môjho zápästia a držala ma v zámke. Harry urobil ešte jeden krok, kým si uvedomil, že ma mama ťahá späť k nej.

„S ním nikam nepôjdeš. Neodchádzaj, tu si doma. Sadni si a vyriešime to," hlas mala naliehajúci a nedalo sa nepočuť v ňom zúfalosť. Odmietala som očný kontakt a hľadela na zem prosiac v duchu Harryho, nech ma odtiaľ vezme preč.

„Una," Harry zašepkal. Zahryzla som si bolestne do pery, aby mi neunikol vzlyk a slza unikla z môjho oka. „Una," trošku hlasnejšie povedal Harry a pristúpil o niečo bližšie.

„Nechaj ju tu a odíď," mama ma k nej potiahla a ja som z tej zmeny rovnováhy takmer padla nebyť toho, že ma Harry ešte stále drží.

„Nehovorte za ňu," vražedným hlasom k nej nasmeroval svoj tvrdý pohľad. „Una, zlatko," jemne mi prešiel prstom po vnútornej strane zápästia. Bola to zmena oproti tomu druhému, ktoré držala moja mama. Jeho dotyk bol rovnako jemný ako prezývka, ktorú použil iba kvôli mame a to ma ranilo.