Hooded butterfly

Two girls are making coffee

,,Tak to by sme mali." symbolicky si oprášila ruky Natalie.

Boli sme tu už len mi dve a možno majiteľ, ktorý sa však nepočítal, lebo bol celý deň zalezený v kancelárií. Debra odišla domov minimálne pred hodinou.

,,Vôbec neviem robiť kávu." vybafla som na ňu náhle.

,,Absolútne?"

,,Nie. Ani som ju nikdy nepila." oznámila som jej vážne.

Vyprskla do smiechu. ,,Nikdy si nepila ani nerobila kávu a chceš pracovať v kaviarni?"

,,No a čo? Páči sa mi tu." naooko som sa odurdila.

,,Bol to len žart." objala ma okolo pliec, akoby nič. Hrialo ma pri srdci. Mala som kamarátku. Ozajstnú nefalšovanú kamarátku. A to hneď v rovnaký deň ako prácu. ,,Poďme sa teda pozrieť, ako rýchlo sa to vieš učiť."

***********

,,Nešlo ti to tak zle." usmievala sa na mňa, keď zamikala dvere.

,,Bola som totálne neschopná, Natalie!" rozhodila som rozladene rukami. Kto by to bol povedal, že urobiť kávu je také ťažké!

,,Nič si z toho nerob, Eves. Mne trvalo 3 mesiace, kým som urobila dobrú kávu. Lebo, ako hovorí Grigory, nie je umenie urobiť kávu, to dokáže každý, ale urobiť dobrú kávu, to je umenie." chlácholila ma.

,,Vymýšľaš si." zaškúlila som na ňu.

,,Ale no tak, Eves! Čo ma nepoznáš?" Eves. Natalie bola prvý človek, čo mi vymslel prezývku. Napadlo mi, že to robia iba priatelia a znova ma zaliala radosť.

,,Hej, asi pol dňa." zasmiala som sa. Pridala sa ku mne.

,,Prídeš aj zajtra?" spýtala sa potom.

,,Že váhaš! Nemôžem predsa Grigorymu ukázať, aká som nešikovná. Vyhodil by ma, len by ma uvidel stáť za kávovarom!" Bol to zvláštny pocit rozprávať sa s ňou otvorene ako s mamou. Dobrý pocit.

,,Nevyhodil! To by som mu nedovolila! Okrem toho, zajtra ti to pôjde určite lepšie. Príď o pol štvrtej a možno tam nebude toľko ľudí...Zatiaľ ahoj, Eves." zakývala mi a otočila sa na päte.

,,Ahoj!" odkývala som jej a pobrala sa späť do parku.

Už sa tu nepohybovalo toľko ľudí, a tak som bezpečne prešla až k tajnému miestečku, kde sme sa zložili včera. Aj po tme som sem trafila, akoby som sem chodila odjakživa. Mama už ležala na rozprestretej deke a spokojne odfukovala. Aj tak však vyzerala vyčerpane. Pod očami mala kruhy veľké ako taniere a celkovo vyzerala na viac, ako skutočne mala. Prišlo mi ľúto, že to je všetko kvôli mne. Niekedy premýšľam nad tým, či otec neodišiel kvôli mne. Že nezvládal tú zodpovednosť spätú s otcovstvom. Kladiem si otázku, či by mama nebola šťastnejšia, keby ma nebolo. Mohla si žiť v blahobyte, ako si zaslúži a nemať toľko starostí, ako má teraz...

Vytiahla som ďalšiu deku a prikryla ju, aby neprechladla. Sama som si sadla na zem a oprela sa chrbtom o strom. Načiahla som sa po baterku a pod jej svetlom sa učila všetko, čo bolo treba vedieť zajtra do školy. Nevydržala som však pri tom dlho. Bola som unavená z tohoto náročného dňa, hoci bol najlepší, aký ma zatiaľ postretol. Klipkali mi oči, a tak som knihy radšej schovala do tašky a ľahla si k mame pod deku. Ešte stále opojená spánkom cezo mňa natiahla ruku a objala ma. Pritúlila som sa k nej a spokojne zaspala.

Snívalo sa mi o dvoch dievčatách robiacich kávu. Jedna mala čierne vlasy so zelenými koncami a druhá gaštanové.....

Hello babes! :)

Aký ste dnes mali deň? Lebo tuto Eve konečne postretol dobrý. Však jej to prajeme? :)