Whatever. I'm sick of saying sorry

117 2 0
                                    

Sledovala som ako jej blonďavá hlava mizne za rohom.
Konečne. Sťažka som si vydýchla a uvoľnene som sa zasmiala.
Niežeby som sa bála, že s ňou prehrám v súboji, to nie, ale načo sa púšťať do bitiek hneď v prvý deň?

Potriasla som hlavou. Potrebovala som sa zbaviť nervozity. Stretnutie so Sarah bola len taká jednohubka, v porovnaní s tým čo ma čakalo.
Bol čas na hlavný chod. Návrat márnotratnej dcéry späť domov k rodičom.

Nehovorila som s nimi odkedy sa to všetko tak neuveriteľne posralo...

Prešla som tých pár metrov k dverám.
Cítila som sa akoby som si to razila rovno do plynovej komory.

Zhlboka som sa nadýchla a zbierala som odvahu s rukou na kľučke. Layla nezmätkujžena ťa porodila určite ťa teraz len tak nevykopne na ulicu...

Šťastena mi však napľula do ksichtu a dvere neotvorila tá žena čo ma porodila ale otec.

"A kurva." Sykla som. Vedela som, že som v riti.

Stál tam ako primrznutý a mlčal.

"Ehm,...čau?" Nervózne som sa poškrabala na krku. Takto som si to rozhodne nepredstavovala. Mal byť v práci.

"To je všetko?" Jeho hlas bol rovnako ľadový ako jeho pohľad. Mimovoľne som sa zachvela.

"Nemôžem ísť ďalej?" Odpovedala som protiotázkou v nádeji, že vnútri bude mama a tá už len svojou prítomnosťou zmierni situáciu.

"Nie." Odvrkol bez zaváhania.

"Ale rohožka hovorí vitajte." Kývla som hlavou k mojim nohám a uškrnula som sa.

Bohužiaľ môj pokus o odľahčenie situácie otca veľmi nenadchol. Pohoršene pokrútil hlavou a zatresol mi dvere pred nosom.

Toto nešlo podľa plánu.
Frustrovane som zavrčala a oprela som sa čelom o dvere. Nenechal si to vysvetliť vtedy, prečo som čakala, že to tentoraz bude iné?

Zrak mi padol na rohožku. Smiala sa mi do tváre, že vitajte!
Odvrkla som si a schmatla som tú beštiu zo zeme.

Viem, že bolo naozaj detinské potiahnuť otcovi na znak vzbury rohožku, ale v tej chvíli mi to bolo jedno.

Nasadila som si okuliare späť na oči a zapálila som si cigaretu. Cítila som sa ako gangster a s rohožkou pod pazuchou som naskočila do auta.
Smer bar.

Trochu kratšia časť a v podstate nič sa v nej nedeje. :D V ďalšej časti sa to trochu rozbehne. Dúfam, že sa táto aspoň trochu páči. ;)

Feel RealWhere stories live. Discover now