Zavretá ✔️

Bozk

Na letisko sme prišli o 16:00. Keď sme prešli cez pasové kontroly a kontrolu batožín,usadili sme sa na lavičku čakajúc na let. Bolo 17:30 a ja som sa už nevedela dočkať ako odtiaľ odídem. 18:00- Konečne už sedíme v lietadle. V žalúdku mi lietali motýliky od vzrušenia. Toby si všimol moju nepokojnosť. Opatrne si položil ruku na moju a pohladkal mi ju.
„Neboj,"povedal „bude dobre."
„Už si niekedy letel lietadlom?"opýtala som sa ho. „Už veľa krát."
„A ako si sa cítil?"
„Presne ako ty. Bál som sa." povedal a stisol mi ruku. Lietadlo začalo štartovať. Rozbiehalo sa,rozbiehalo, až sa nakoniec odlepilo od zeme a vzlietlo do nebies ako vták. Toby mi stísol ruku až to bolelo. „Myslím že ten strach máš aj teraz."s chichotom som povedala. „Strach z lietania mám vždy."zahanbene priznal. „Každý má z niečoho strach."
„A z čoho máš strach ty Mell?"
„Z vedcov a spomínam si že som mala,teda mám strach z hadov."
„Mell ty si si spomenula na niečo z tvojej minulosti,"natešene vyhŕkol „tvoje spomienky sa ti vracajú.Skús si ešte na niečo spomenúť."
„Ehm...dobre.Vidrž."
Snažila som sa ešte na niečo spomenúť keď v tom sa mi ako film premietla celá moja minulosť.
„Ja...ja...ja bola som týraná. Moji adoptívny rodičia ma kruto trýznili. Mala som sestru. Volala sa Hanna. Och,bože to je tá Hanna s ústavu. Bola to moja sestra. Staršia sestra. Ona sa zbláznila a odviedli ju. Čo robia s ľudmi ktorý sa zbláznia?"opýtala som sa rozrušene. „No...prepáč ale to neviem ani ja."
„Akože to nevieš? Veď si vedec a pracuješ tam."
„Prepáč ak ťa sklamem,ale ja niesom vedec.Mojou úlohou bolo dostať vás do jedálne a naspäť. Poprípadne vás strážiť."
„A ja som si ten celý čas myslela,že si vedec. Takže naozaj nevieš kde je moja sestra? Vlastne nevlastná sestra."
„Prepáč,ale nie."smutne odpovedal Toby.
Žiaľ mi trhal srdce. „Mala som sestru ktorá bola po celý čas pri mne."uplakane som povedala. „Je mi to naozaj,naozaj,naozaj ľúto Mell. Čo by som mohol urobiť aby si nebola taká nešťastná?"
„Ja neviem.Žiaľ sa nedá len tak stopnúť. Len škoda že nevieš kde ich odvedú."usmrkane som odsekla.
„Dobre tak možno to asi viem lebo sa raz predomnou preriekol jeden vedec."
„Tak hovor." vyzvala som ho.
„Tých ktorý sa zbláznia zabijú. Aspoň tak som to počul."
„Takže Hanna je mŕtva."povedala som na rovinu. Toby nepovedal nič len ma objal.
„Dobre,nechajme už tému že je moja sestra mŕtva na pokoji. Ešte som si na niečo spomenula."podotkla som.
„Spomínam si že Hanna bola odo mňa staršia a že vedela čo sa naší rodičia s nami chystajú urobiť. Preto utiekla z domu. Prosila ma na kolenách aby som išla s ňou ale,ja som nechcela. Bola som hlúpa. A prečo som nechcela s ňou utiecť?  Tak za prvé nevedela som o čo ide a za druhé mala som priateľa ktorého som nechcela opustiť. Sestra odišla. Mňa zavreli do ústavu a ju potom našli tiež a aj ju zavreli. Keď ma prvýkrát videla ešte nebola nadrogovaná tým svinstvom o ktorom si mi hovoril. Začala po mne vykrikovať že,som jej sestra a dostane nás odtiaľ, ale bolo už neskoro. Ja som bola už dávno pod vplyvom tých drog. Keď som skončila s rozprávaním o mojej minulosti pozrela som sa na Tobyho. Tobymu po líciach stekali slzy ktoré si rýchlo zotrel. „Toto je život ako z nejakého filmu. Nie normálny život teeneagera ktorý by si mala prežívať,"povedal „ty vôbec neplačeš,teba to nemrzí?"
„Mrzí ,aj som plakala ale normálne sa vyplačem keď budem sama."
Na druhý deň sme pristávali lietadlom v Austrálii. Konkrétne v New Castle. Keď sme došli do hotela, bola som veľmi unavená. Pozrela som sa na izbu. Uprostred nej ležala manželská posteľ,
no my sme si želali dve postele.
„Vidím to tak že sa budeme musieť podeliť."uškrnul sa Toby. Šla som sa umyť a prezliecť do pyžamy. „Mell,"začal Toby „vieš... páčiš sa mi. Veľmi."nevedela som čo na to povedať tak som len odvetila: „Aha."
              „Páčim sa aj ja tebe?"spýtal sa.
             „Áno."odpovedala som a bola to pravda. Toby mi už od prvej chvíle pripadal sympatický. Podišiel ku mne a vášnivo ma pobozkal.
----------------------------------------------------
Dúfam že sa Vám tento diel páčil ;) :)