Boy from the fitness [SK] (dokončené)

Štyridsaťdeväť

Ashton's POV

Potichu som otvoril dvere a dúfal, že El ešte nebude spať.
"Ash?!" zakričala/zašepkala zo spálne a v košeli vyšla pred izbu.
"Spala si už?" usmial som sa a dúfal, že nič nepozná.
"Nie, čakala som na teba," ruky si prekrížila na prsiach a nedôveryhodne na mňa zazerala. "Vieš vôbec koľko je hodín?!"
"A preto, že to netuším sa teraz oblečieš a niečo ti ukážem."
"Čo to zase melieš! Je skoro polnoc, ja sa nikam napohnem."
"Ako chceš." chytil som ju pod zadkom a na rukách ju doniesol do našej spálne.
"Kam chceš ísť?" podvihla jedno obočie a presne vedela čo to so mnou robí.
"Teraz už nikam," zápästia mala priklincované mojimi dlaňami nad hlavou zatiaľ čo moje pery nedočkavo našli tie jej.
Na tento malý náznak lásky som čakal tak dlho a viem, že mi to chýbalo. Chýbala mi moja stará dobrá Elizabeth.
"Prestaň," zasmiala sa keď som jej jednou rukou vyhrnul voľné tričko.
"Inak čo," uhryzol som ju do krku na čo ona zavzdychala. Páčilo sa jej to.
"Ash, teraz nemôžeme," odstrkovala ma od seba aj keď sa jej to moc nedarilo.
"Prečoooo," zakňučal som ako malé šteňa.
"Pretože minule mi bolo zle, beriem lieky z čoho vyplíva, že neberiem prášky, chápeš?"
"A čo ochrana?"
"Smola, možno nabudúce," ospravedlňujúco sa usmiala aj keď to určite nemyslela úprimne.

Elizabeth's POV

"Malé prekvapenie."
Áno, vážne úžasné prekvapenie. O pól noci vás prinúti navliecť sa do úzkych šortiek, hodiť do seba pohár vodky a teraz vám ukáže auto za cenu, o ktorej sa mi ani nesnívalo. Nie je to dokonalé?
"Ash, ja nikam nechcem ísť. Nemôžme si ľahnúť do obývačky, zapnúť si presladený romantický film a napchávať sa čokoládou?"
"Nie, pretože máme niečo naplánované. Uvidíš, bude sa ti to páčiť." 'ukľudnil' ma keď videl môj naštvaný výraz.
Pomohol mi sadnúť si do športového auta odstaveného na mojej príjazdovej ceste. Nasadol na miesto vodiča a s nohou na plyne vyrazil z ulice.
"Ideš jazdiť?" nedalo mi to a musela som sa opýtať.
"Ideme. Spolu," upresnil a dlaňou prešiel po mojom odhalenom stehne.
V tele sa mi rozlial hrejivý pocit, ktorý som nezažila už veľmi dlho. Páčil sa mi, a potrebovala som ho neustále.
Po chvíli cesty ktorá mi bola povedomá sme zastavili pred Derenovou garážou. Na príjazdovej ceste stáli nehorázne drahé autá, okolo nich dievčatá oblečené len v plavkách alebo priveľmi krátkych šatách. V dave ľudí zabávajúcich sa okolo som rozoznala niektorých z minulých závodov. Väčšinou to boli muži, s ktorími sa Ashton bavil keď vyhral závod. Až na jednoho. Bol to ten holohlavý idiot s egom väčším ako zadok Kim Kardashian. Určite ho zbadal aj Ash, pretože auto nechal čo najďalej od neho.
"Je to on?" hlavou som ukázala na toho nafúkanca.
"Áno, je to Ray." prikývol s neurčitým pohľadom.
"Chceš si vyriadiť účty?"
"Neviem."
"Ublížiš mu?"
"El. Ak sa tu čokoľvek stane, sľúb mi, že to nijak nezmení náš vzťah, dobre?" nebola som si istá prečo sa ma to pýta.
"Takže máš v pláne mu ublížiť?"
"Mám v pláne ho poraziť. Presne ako x krát predtým. Ak sa to zvrtne..áno, ublížim mu. Ale on je zločinec. Kriminálnik, ktorý si niečo také zaslúži." chytil mi jednu ruku a díval sa mi do očí.
"Fajn."
"Naozaj? Nebudeš sa hnevať?" celkom sa potešil mojej odpovedi.
"Nebudem, iba ak ho nezabiješ. A ak to bude naposledy."
"Sľubujem," usmial sa ako malý chlapec keď uvidí motorovú pílu.
"Ide sem," znervóznela som, keď sa jeho mohutná postava začala približovať k čelnému sklu nášho auta.
"Pobozkaj ma," vydýchol rýchlo.
"Čo?" nechápala som.
"Davaj!"
Jeho naliehavý tón hlasu ma donútil konať. Jednu ruku som mu bleskovo premiestnila na zátylok a jeho pery pritisla na tie moje. Druhá ruka putovala vysoko na jeho vnútorné stehno, načo zadržal dych a prudko vzdychol. Jeho reakcia ma nakopla vpred. Jazykom som mu vstúpila do úst a predviedla svoje 'umenie'. Naposledy sme sa takto bozkávali..ani neviem kedy. Určite to nolo dávno, a teraz som si to užívala. On so svojim jazykom spolupracoval a Ray mal určite krásne divadlo.
"Tak to bolo,-" bez dychu predniesol Ash keď nás vyrušilo klopkanie na moje okno a museli sme sa od seba odtrhnúť.
"Vzrušujúce," dokončila som za neho a nechala ho tam šokovane sedieť.
Prstom na tlačítku som stiahla svoje okno, do ktorého sa vopchala veľká holá hlava.
"Nechcem kaziť vašu predohru ale chcel som vás privítať." usmial sa ako najväčšie slniečko a ukázal tak svoj zlatý zub na ľavej strane.
"Nežiarli, potkan!" zasyčal Ashton a začal zatvárať moje okno.
"Ešte sa uvidíme. Štetka!" stihol povedať kým Ash nezavrel okno úplne. Potom bol vidieť len jeho červený ksicht a oči plné žiarlivosti. Aj tak mi bolo jedno čo povedal.
"Nabudúce nechaj moje okno napokoji!" zasmiala som sa a pozrela aj na jeho naštvaný výraz.
"Zabralo to," zase ten pubertiacky úškrn...
"Si trápny."
"A ty dobre bozkávaš!"
"To je niečo iné."
"Nie je. A poďme, Deren nás už určite čaká."
Konečne ma vytiahol z auta a ruka v ruke sme sa vybrali do preplnenej garáže. Po chvíli sme konečne našli aj Derena ktorý skoro dostal srdcovú zástavu keď ma uvidel.
"Izzy, tak moc si mi chýbala!" pišťal ako vygumovaná fanúšička Justina Biebera. (no hate)
"Fajn, Deren, nevolal si nás sem pre niečo?" Ashton našťastie zastavil moje utrpenie a strčil mu do ruky mikrofón. Načo?
"Ehm!" odkašlal si, aby získal pozornosť všetkých v gáraži. "Takže vážení! Všetci ste prišli osláviť môj a Ashtonov úspech. Nie, to mal byť sarkazmus. Týmto vám oznamujem, že sme konečne dielňu zlegálnili, takže si pripite a na počesť môjho pokorenia bude na dráhe menší závod! Hlavne si to tu užite!" Všetci mu zatlieskali a znova sa rozrancovali do rytmu hudby.
"Takže odteraz si zamestnaný v Derenovej legálnej auto dielni?" objala som Ashtona a nadšene na neho pozrela.
"Už to tak bude. Posledné týždne sme sa na tom dosť namakali a teraz je to konečne hotové. Prepáč, že som sa ti nevenoval, ale teraz sa to zmení. Sľubujem." rýchlo ma pobozkal. Rýchlo ale úprimne.
"Ideš závodiť?" buchol ho Deren do ramena a usmieval sa od ucha k uchu.
"Poďme von, cestou ti vysvetlím plán." všetci traja sme vyšli na cestu kde sa už zhromaždili ľudia.
Na trati bolo zopár aút, dokonca aj to Rayovo. Vyškieral sa ako víťaz. Úprimne, naháňal mi strach.
Ashton nasadol do staršieho BMW s klietkou namiesto kabíny vodiča. Pôsobilo viac ako terénne auto, no on určite vie čo robí. Dúfam v to.
"El, ty tu počkáš s Derenom, dobre?" zastavil ma keď som si išla nasadnúť na miesto spolujazdca.
"Prečo? Mala som ísť predsa s tebou." namietala som a oprela sa o jeho dvere.
"Zmena plánu. Počkáš ma v cieli, dobre?" zo sedačky zobral motorkársku prilbu a nasadil si ju na hlavu.
"Doriti Ashton, čo to robíš?!" doslova som vykríkla, keď si prilbu zapínal. Načo mu je prilba keď sedí v aute?!
"Dôveruj mi. Mám plán, ktorý víde."
S týmito slovami ma tam nechal stáť a vybral sa za ostatnými autami. Vážne som mala obavy. Len nech neurobí niečo hlúpe.
"Veríš mu?" spýtavo som sa pozrela na zamysleného Derena.
"Ani náhodou. Je idiot ak si myslí, že mu to víde. Ale popravde, je až taký idiot, že by to mohol dokázať.."
"Super," so strachom v očiach som sa postavila do prvej rady. Hneď k cieľovej páske.
"Štart!" zakričalo dievča na ceste a všetky autá vyštartartovali.
Chcela som vidieť čo sa deje,  havne aký plán má Ashton. Na moje obrovské šťastie zabočili za budovy a tak som len ticho stála a pozorovala ako svetlá miznú a znova sa objavujú. Keď som mala krátko pred infarktom z nevedomosti sa autá konečne ukázali asi na kilometer dlhej rovinke. Všetci začali hlasno povzbudzovať, vrátane mňa. Ako prvé auto bolo Ashtonove BMW, no hneď za ním bol Ray. Toto nedopadne dobre.
"Sleduj Izzy!" do pozoru ma vrátil Deren v tej pravej chvíli.
Boli len 200 metrov pred cieľom, s Ashtonom na čele keď zrazu zapišťali pneumatiky. Terénne BMW prudko zabrzdilo a Ashton strhol volant doľava. Ray v aute za ním do neho v plnej rýchlosti nabúral a obaja sa vyrútili z cesty do steny pneumatík. BMW bolo úplne našrot, zato Rayove nevyzeralo až tak zle. Na strašidelnú paru spod kapoty jeho auta vyzeralo byť všetko v poriadku.
"Ashton!" vykríkla som zúfalo keď sa stále neotvráli dvere jeho auta.
Ray pomali vystúpil a kašľajúc sa zvali do trávy. Všetci ľudia sa rozbehli ku nim a sledovali ako sa dvere BMW otvárajú. Najskôr sa ukázala farebná helma a hneď nato vyskočil Ashton. Stál na vlastných nohách a rýchlo si dával dole prilbu.
"Whoooo!" zakričal ako zmyslovzbavený a nahlas sa smial. Idiot.
Už som sa chcela za ním rozbehnúť a objať ho, no zastavil ma Ray s päsťou na Ashtonovej tváry. Ash to vôbec nečakal a trochu zaskočený zostal stáť s prilbou v ruke. Ľudia epicky zhíkli a sledovali ako zareaguje na jeho priame vyzvanie do bitky.
"Si úplný idiot! Kvôli tebe som nevyhral a kvôli tebe mám do.ebané auto!" začak kričať Ray a rozhadzoval rukami okolo seba.
"Toto bola pomsta. Ktorá len začala!" Ashton odhodil svoju prilbu a s nenávisťou v očiach sa pustil do farbenia jeho tváre.
Mlátili sa hlava-nehlava. Obom tiekla krv z nosa a boli vidieť monokle po celej tváry. Ani jedného to však nezastavilo, bili sa ďalej. Našťastie mal Ashton navrch a vydržal dlhšie ako Ray. Ten sa zrútil k zemi aj so všetkou svojou sebaúctou a pošlapaným egom.
"Chcel som ťa poraziť férovo a môžeš si za to sám. Moja snúbenica nieje žiadna štetka! Takto som zakopal tvoje ego a ani som nevyhral. Kto je tu teraz na zemi?!" predniesol svoj monológ Ashton keď vedel, že Ray skončil.
Postavil sa nad neho a opľul ho. V podstate to bolo celkom komické. Nato ma zobral za ruku a viedol preč z tohto miesta nechávajúc porazeného Raya ležať na chladnej zemi.

∆∆∆∆∆

Here it is :3
Neverím, že to vravím, ale toto je asi predposledná časť :'O (nerátajúc epilóg) tešíte sa, že sa ma zbavíte? :D
Zase sa ospravedlňujem že je časť tak neskoro ale konečne som dostala nápad a táto kapitola sa mi písala vážne dobre. Inak, všimli ste si aká je dlhá? :D skoro 1700 slov ^^

Your writer :* -Em ❤
See ya later, darlings :*