Večera

508 44 0
                                    

"El poď na večeru!" počula som z dola otca ako na mňa kričí. O nie! Večera len to nie!! Teraz sa z toho nevykrútim!

Všetko som nechala tak a šla som dole. Niak to prežijem.

Vošla som do kuchyne a ako prvé mi padol pohlad na stôl. Pizza!? To najkalorickejšie jedlo na svete! To sme rovno mohli ísť do niakeho fastfoodu!

"Tvoja obľúbená."povedala s úsmevom Ebba.

Pozrela som sa na pizzu pred sebou. Veď skôr ako ju zjem, ma zje ona! Nie! Prosím že je to len zlý sen?!

Postavila som sa s úmyslom urobiť si čaj.
"Kde je čaj?"

"V hornej poličke. Druhá z ľava." otvorila som ju a začala hladať môj čaj na chhdnutie. Samozrejme si k tomu nedám kolu. Ani dietnu! Veď to je hnus! Pribrala by som tri krát viac.

"Nikde neni!"po chvílke hladania som ho nemohla nikde nájsť. Samozrejme! Aké nečakané! Veď čo by sa mne podarilo?! Ani sprostý čaj neviem nájsť!
Pretože si nemožná! Nie vypadni! Vypadni z mojej hlavy!

"Aký hladáš?"

"Ten ananásový v takej modro-fialovej krabičke."

"Hrozne smrdel! Asi bol pokazený, alebo čo." nie nebol!! On tak mal smrdieť! Pretože to nebol ananásový čaj ale čaj na chudnutie! Ja som to len zakrívala tou krabičkou! Ale samozrejme som vám to nemohla povedať pretože by som mala zase prednášku o tom ako nemusím chdnúť, alebo by ma otec poslal na niake liečenie kde by ma napravili. A ja by som už neriešila svoju váhu a bla blabla....
Toto bola moja jediná vec ako prežiť túto večeru! Aspoň som nemusela pribrať 5 kilo. Ale len tri. No nie.... Niekto ten čaj musí vyhodiť!

"Prosím povedz mi že si ho nevyhodila!" spýtala som sa zhrozene. Aj keď odpoveď som vedel. KĽUD!!! Ozvalo sa mojej hlave.

"Asi ťa sklamem. Ale neboj zajtra pôjdeme na nákup tak ho kúpime." povedala s ospravldňujúcim úsmevom.
No ak tu dade bude ten obchod kďe majú tieto čaje tak si ho kúpim! Ale pochybuje....

Zaťala som päsťe, privrela oči a v hlave začala rátať do desať. 1-2-3-4-5-6..... Kľud! Kľud! Kľud! Stále som si opakovala v hlave.
Keď som sa už konečne ako tak ukludnila sadla som si za stôl a začala jesť.

Po dvoch kúskoch som myslela že sa povraciam!! Bolo my hrozne zle. Už som sa na tú pizzu nemohla ani pozrieť! Cítila som ako priberám! Doslova som cítila ako sa na mňa lepia tie tuku!Už asi vážne šaliem?!
Nie! Nešalieš! Ty vážne priberáš! Zachvíľu sa nevôjdeš ani na stoličku! Moja zlatá mala by si zo sebou niečo robiť! Už sa na tebá nedá pozerať! fuj! Fuj! Hnus! Pozri sa na tie tuky! Ako takto môžeš žiť?!

Ozvala sa v mojej hlave moja matka. Musela som zavrieť oči lebo by som sa rozplakala. Slzy sa mi už drali na povrch. No ja som ich našťastie zadržala!

"Mám dosť." povedala som s falošný úsemevom na perách. Dúfam že mi ho zožerú.

"Ale veď si skoro nič nezjedla." pozrela sa na mňa môj otec.

"Som plná."

"No tak aspoň kúsok."

"Nie. Oci. Vážne! Ja už nechcem! Som plná a aj unavená!"

"Veď si zjedla len dva malé kúsky. Ako môžeš byť plná? Veď si celý deň skoro nič nejedla."

"Ba jedla. Ja si to dojem zajtra. Vážne nechcem." ak mi povie aby som ešte jedla, prisahám že dnes niekoho zabijem!

"Vážne si najedená?" spýtala sa ma Ebba. No nie len si vymýšlam! Ešte nech sa ona do toho pridá a dnes sa zo mňa stane sirota!

"Áno!" povedala som trošku vyšším hlasom.Postavila sa od stola a šla do svojej izby.

Pravdepodobne to bolo odomňa hnusné ale čo už...

Vybalila som si ešte poslednē veci. Nemala som ich niak veľa....nezabralo mi to celý deň. (Skôr večer.)

Zobrala som si veci a šla sa osprchovať. Bola som už v spodnom prádle, pozrela som sa pred seba do zrkadla.
Nechápem ako ťa môže mať niekto rád!? Si škaredá! Chce sa mi z teba grcať! Ako môžeš byť ty moja dcéra?!? Veď si malá, hnusná,tučná! Máš veľké tučné líca! Fuj! Vyzerajú hnusne! A to tvoje brucho? A nohy?!!!
"Nie! Prosím choď preč! Prosím! Choď preč... Prosím..." zašepkala som. Slzy sa mi spustili a ja som sa zošuchla na zem, kolená si priťiahla k sebe a plakala. To bola jediná vec ktorú som zvládla.

HI GUYS
Ja viemmmm,teraz to vyzerá nudne. Ale už len jedna-dve časti a bude tam aj Shawn❤! Prisahám:) Toto je len taký začiatok ale postupne to bude lepšie:)

I want to be pretty!Where stories live. Discover now