Primrzla som k asfaltu. Do slova a do písmena. Z ničoho nič sa na ulici zjavil on. Chlap ktorého meno som nepoznala. No čo raz častejšie ma sledovával. Tie iste črty tváre,to isté oblečenie, aj čo bolo najhoršie ten znak. Už už som si myslela že kráča mojím smerom,keď zrazu BUUUUM. Martin do mňa hodil zladovatelú snehovú gulu. Nemohla som sa hýbať preto že ako som už hovorila, primrzla som k asfaltu a nemohla sa pohnúť. Martin si všimol môj výraz tváre."Čo sa stalo???" Nechápavo na mňa pozrel. Po asi po hod hodin som zo seba vykoktala. "Videl si ho tiež???" Neznášam ten jeho pohľad. No teraz mi to bolo jedno. Mala som strach.
