She wrote it. I ship it.

Romione ❤

"Ronald Weasley! Ty si taký idiot!"
"Ale no tak Hemiona. Nie je to až také zlé." obhajuje sa Ron.
"Nie je to zlé? Harry povedz mu niečo!" zalomí Hemiona rukami. Harry zdvihne hlavu od učebnice elixírov.
"Hemiona ukľudni sa. Dokážeš to predsa napraviť jedným kúzlom."
"Ale je to už piaty krát!" Hemiona už takmer plače. Sľúbila Ronovi, že ho naučí kúzlo na transfiguráciu, no jemu to nejde. Pri prvom pokuse nechal vybuchnúť ampulky s atramentom. Pri druhom podpálil pergamen. Potom takmer vypichol Hermione oko, Harrymu rozbil okuliare. A teraz sa mu podarilo zafarbiť Hermionine vlasy na modro. No pierko, ktoré má premeniť na sovu, stále leží na stole.
"No tak. Nechaj ho to vyskúšať ešte raz." Nakoniec Hermiona prikývne. Ron vysloví zaklínadlo a...
"Ronald!!!" Hermiona od zlosti takmer nerozpráva. Pohár s tekvicovým džúsom, ktorý držala vybuchol a Hemiona je od neho celá polepená.
"Prepáč Hermiona. Ja neviem čo sa stalo..." Tá ho však nepočúva a nahnevane vybehne z klubovne.
"Čo mám teraz robiť?" pozrie sa na Harryho bezradne Ron.
"Trénuj ďalej bez nej," mykne Harry plecom.
"Nie, ja myslím s Hermionou. Vieš dobre, že ma teraz bude týždeň ignorovať Harry. A sme v piatom ročníku, domáce bez jej pomoci nezvládnem."
"Tak choď za ňou. Ospravedlň sa jej a uvidíš."
Ron sa zamyslí. Je pravda, že za normálnych okolností, by ho ani nenapadlo sa Hermione ospravedlniť. No nechce, aby sa s ním zasa hádala.
"Dobre. Idem ju nájsť," rozhodne sa nakoniec.
"Skús knižnicu!" ešte za ním zakričí Harry, keď Ron vychádza z klubovne. Knižnicu? To je dobrý nápad. Pomyslí si Ron. Cestou premýšľa, čo jej povie. V knižnici sa pokúša nájsť Hermioninu strapatú hlavu. Nie je tam.
"Kde len môže byť?" zamrmle si popod nos. Možno šla do soviarne. No niečo mu hovorí, že ani tam nie je. Bezradne sa pozrie z okna. No jasné! Šla k Hagridovi! Vybehne von zo školy a zamieri k Hagridovej chatrči. Zaklope na dvere. Nikto neotvára.
"Hermiona? Si tam?" Ticho. Ešte raz zabúcha na dvere a vyberie sa späť do hradu.
"Čo tu chceš?!?" začuje za sebou Hermionin hlas.
"Ach, ty si tu?" otočí sa k nej. Vlasy má už zasa normálne a tekvicový džús je preč.
"Na takú hlúpu otázku ti odpovedať nebudem. Tak, čo chceš?"
"Ja..." pozrie sa jej do očí. Nikdy si neuvedomil, akú majú úžasnú farbu. "Chcel som sa ti ospravedlniť. Vážne je mi to ľúto." Hermiona naňho uprie prísny pohľad. Je taký zvláštny. Vždy ho mala rada a zároveň jej neuveriteľne liezol na nervy. Normálne bola pokojná, takmer nič ju nevytočilo, no Ron ju vytáčal stále.
"Tak čo? Odpustíš mi?" opýta sa Ron, keď ticho trvá pridlho.
"Aj tak si sa ospravedlnil len preto, aby som ti pomáhala s úlohami," povie Hermiona smutne. Ron si z nej neustále uťahuje a ona tým trpí. Má ho tak rada, no on ani nevie, že je dievča. Berie ju len ako kamarátku. "Ale áno, odpustím ti."
"Ďakujem," vydýchne si Ron. "Kde je vlastne Hagrid?"
"Šiel sa postarať o Tryskochvosté škroty. Už majú takmer tri metre." Ron zastoná.
"Len mi nepovedz, že sa o ne budeme starať aj budúcu hodinu."
"Vieš, že ani ja ich nemusím. A keď si pomyslím, že by som mala kŕmiť trojmetrové monštrá, pokúšajú sa o mňa mdloby." V družnej debate sa obaja vyberú späť do klubovne.
"Fajn. Skúsime to ešte raz."
"Si si istá?"
"Áno," povie po krátkom zvážení Hermiona. "Hlavne sa sústreď a správne vyslov zaklínadlo." Po chvíli nadšene zatlieska.
"Konečne," ozve sa aj Harry. "Ďakujem Hermiona."
"Nemáš za čo. Ešte si to nacvič sám. Ja musím ísť."
"Kam?"
"Idem do knižnice," povie a už jej niet. Áno ide do knižnice. No tentoraz nie kôli knihám. Má stretnutie so Seamusom. Včera ju pozval na schôdzku. Najprv váhala, no nakoniec súhlasila.
"Ahoj."
"Ahoj Seamus."
"Tak, kam chceš ísť?"
"Nechám to na tebe."
"No, myslel som si, že by sme sa mohli ísť poprechádzať okolo jazera. Ak teda chceš." Hermiona len mykne plecom. Jej je to jedno. Seamus ju zatiahne do rozhovoru o škole. Celý čas mu odpovedá na otázky, ale duchom je niekde inde. Pri chlapcovi s ohnivými vlasmi a pehatým nosom. Lúčia sa pred knižnicou. Hermiona už ide do klubovne, no Seamus sa má ešte stretnúť s Deanom.
"Stretneme sa aj zajtra?"
"Nie," pokrúti Hermiona hlavou. "Prepáč Seamus, ale nie."
"Povieš mi aj dôvod?" nenalieha na ňu, aby si to rozmyslela, len chce vedieť prečo. No keď Hermiona neodpovedá, položí jej konkrétnejšiu otázku. "Je v tom niekto iný?" Hermiona prikývne.
"Prepáč Seamus."
"To je v pohode," mávne rukou. "Je to Ron, však?"
"Ako to vieš?" zalapá Hermiona po dychu.
"Neviem. Jednoducho mi pripadá, že ho máš rada. A neboj sa, on teba určite tiež. Len si to ešte neuvedomil."
"Myslíš?"
"Jasné. Ale ak chceš mám nápad."
"Aký?"
"No, ako poznám Rona, neuvedomí si veľmi rýchlo, že ťa má rád. Tak čo ho prinútiť k žiarlivosti? Predstierala by si, že chodíš so mnou. Myslím, že vtedy ťa už neprehliadne."
"Fuu. Tak to neviem Seamus. Fakt si myslíš, že si to vôbec všimne?"
"Daj na mňa." Nakoniec súhlasí. Dohodnú sa, že zajtra predvedú Ronovi menšie divadielko. Niečo, aby Ron žiarlil. A potom sa uvidí.
Na druhý deň sa stretnú pri raňajkách. Hermiona sedí, ako vždy s Harrym a Ronom.
"Ahojte. Môžem si prisadnúť?"
"Ahoj. Jasné sadaj," urobí mu Hermiona miesto vedľa seba. Seamus si sadne a objíme ju.
"Uniklo nám niečo?" zmätene sa opýta Harry.
"Odkedy ste vy dvaja spolu?" pýta sa aj Ron.
"Od včera," oznámi Seamus a dá Hermione pusu na líce.
"Aha. Dobre ja už musím ísť," zmizne Ron.
"Čo mu je? Veď vyučovanie nám dnes začína až druhou hodinou." Hermiona len mykne plecom. Zdalo sa jej to? Alebo Ron skutočne žiarlil? Doje raňajky a postaví sa od stolu.
"Kam ideš?"
"Nepoznáš Hermionu? Ide do knižnice," vysvetlí Seamusovi Harry. Hermiona odíde z Veľkej siene, no nevyberie sa do knižnice. Ide do soviarne. Väčšinou tam nachádza Krivolaba, ako striehne na sovy. Asi čaká, či mu nejaká nevletí do papule. Pri vchode do soviarne sa potkne a zachytia ju dve silné ruky.
"Pozor, nech nespadneš."
"Som v poriadku," mávne Hermiona rukou a pozrie sa na toho, kto ju zachránil. Aj keď ho už spoznala po hlase. "Čo tu robíš?"
"Len so bol pozrieť Kvíka." Hermiona prikývne.
Ron sa pozerá do jej očí a znova je ohromený ich farbou. Keď zistil, že chodí so Seamusom, prebodli ho ostne žiarlivosti.
"A prečo si tu ty?"
"Hľadala som Krivolaba. Niekedy sa tu skrýva a striehne na sovy."
"Krivolaba som tu nevidel."
"Fajn. Tak ja ho pôjdem nájsť." Chce odísť no pri odchode sa znova potkne. Ron ju zachytí. Drží ju v objatí. Pozerajú si navzájom do očí. Ron urobí to jediné, čo ho v tej chvíli napadne. Pobozká ju. Hermiona najprv zamrzne, no hneď na to mu bozk opätuje.
"Čo ty a Seamus?" opýta sa Ron, keď sa od seba odtiahnu.
"Ja a Seamus sme spolu neboli. Len som chcela aby si žiarlil," začervená sa Hermiona.
"Ľúbim ťa. Už dlho. Len som si to neuvedomil."
Hermione sa zatrepoce srdce. Konečne sa jej splnil sen.