(je to jedno veeeeeeľké klišé, ale no a čo :D... nenávidím storky, kde sa nejaká zápletka vyrieši priamo v tej kapitole a teraz k ním patrím, ale swagever, ono sa to prežije... má to byť aj tak oddychovka :D)
Čo? Mračil sa, vyzeral ako chvíľu pred výbuchom a ja... ja som sa rozosmiala. Vážne, ako mu napadlo, že niekoho mám? Po všetkom, čo sme spolu zažili - a to najmä v poslednej dobe - si myslí, že by som mu to nepovedala a že by som vôbec chcela niekoho iného ako je on?
Fajn, tú poslednú časť vyškrtnime. Radšej.
"Vážne? Naozaj sa mi smeješ? Príde ti to vtipné? Urobila si zo mňa idiota! Veď sme robili... no, to čo sme robili, a ty máš priateľa! Nehanbíš sa? Fuj, chodenie s tebou musí byť-"
"Áno, Harry? Chodenie so mnou musí byť čo?" skočila som mu do reči a dúfala, že tým sa uvedomí a nedopovie to, čo chcel. Nechápem, prečo na mňa tak vybuchol. Dôvod nemal a myslela som... myslela som si hlúposti. Namýšľala som si, patrične ako vždy.
"Utrpenie! Veď si ho so mnou prakticky podviedla a vieš, pre mňa veci čo sme robili niečo znamenali!" rukou buchol do volantu až som nadskočila. Harry bol anjel a mal skutočne božiu trpezlivosť, ale keď ste ho nahnevali, bol strašný - rozbíjal veci, kričal a plakal. Našťastie 95% času bol môj malý, rozkošný Harry. Ďakujem za to, so mnou by veľa ľudí nevydržalo. "Myslel som si, že by si človeka nepodviedla, veď ťa poznám! Vieš aký na to mám názor a dokonca si ma do toho zatiahla!"
"Prosím? Nikoho by som nepodviedla, bože, prečo by som to robila? A najmä teraz, keď sa mi plní všetko, čo som chcela!" kričala som tiež, urážať sa nenechám. Stojím si za tým, že som nič nespravila. "Pre mňa to, čo sme robili, znamenalo všetko!"
"Prestaň klamať, Brooklyn! Nemôžem ťa ani vidieť!"
"Tak zastav!" stačí. Sám to povedal, nechce aby som bola pri ňom. Za rodičmi môžem ísť aj autobusom... alebo ako súdim tú vzdialenosť, skôr vlakom. A možno oboma.
"Robíš si srandu?"
"Harold Edward Styles, okamžite zastav to skurvené auto!" na dôraz mojich slov som si vzala menší ruksak, ktorý mal doteraz svoje čestné miesto na zadnom sedadle.
"Fajn!" skutočne prudko zastavil a čakal, kým vystúpim - tak som tak urobila a rozbehla sa preč. Nemali sme šancu dostať sa niekam ďaleko, takže som bola stále v Londýne. Nuž, očividne moje zbohom tomuto mestu pár momentov dozadu bolo zbytočné.
A mala by som si znova nájsť hotel.
Super, Brooklyn, toto si pokašľala.
Chvíľu som bežala ďaleko od auta a zastavila sa až na konci slepej uličky. Konečne som sa mohla rozhliadnúť okolo seba. Bože, bolo to tu strašidelné už cez deň, prečo som sakra vystúpila? Toto bude tvrdý oriešok.
xxx
Silno som kopla do menšieho kameňa na ceste. Stojím pred menším hotelom - 2 hviezdičky, ošúchaná omietka, ale na jednu noc snáď v poriadku. Síce stovka za noc, ale chápem, stále som totiž v Londýne.
Na recepcii stál vysoký a chudý chalan, mohol mať tak 50 kíl aj s tým pultom. No, to je jedno, hneď som k nemu prišla a povedala mu moju požiadavku - jedna noc, najlacnejšia izba. Predsalen, neviem ako dlho budem ešte cestovať sama a väčšinu peňazí som mala radšej v kufri. Čo mi pripomína, že nemám ani oblečenie. Fakt super.
Na izbu som sa dostala približne o polhodinu neskôr. Ukázalo sa, že ten chalan bol nie len mimoriadne chudý, ale aj mimoriadne neschopný. Asi desať minút mu trvalo, kým pochopil, že moje Brooklyn sa píše s jedným -n namiesto s dvoma. Veľmi inteligentné chlapča.
