Otvorila som dvere a vychádzala som z vécka.
,,Aau!" povedal dievčenský hlas.
,,Preboha, prepáč, ja som ťa nevidela. Si v pohode?" v očiach som mala vydesený výraz. A kto by nemal, keby uvidíte dievča s krvavým nosom sedieť na zemi.
,,Hej, som." flochla na mňa.
Bola zaujímavá. Jej rišavé vlasy jej siahala po lopatky a mala neskutočne prenikavé, modré oči. Ale asi som sa moc zamyslela nad tými vlasmi a očami, lebo ani som si nevšimla a bola preč.
Prišla som ku skrinke a vytiahla si odtiaľ dejepis. Jak ja neznášam dejiny. Načo mi to bude vedieť, kedy zomrel nejaký Napoleon. Zazvonilo a ja som sa vybrala do učebne.
Kráčala som práznou chodbou, keď som zbadala chalana, ktorý išiel rovno oproti mne. Desil ma tým pohľadom. Mal hnedé, alebo zelené oči, možno ich mal modré vážne netuším.
Prešiel okolo mňa a nie čo si zamrmlal popod nos. Bála som sa ho. Pôsobil strašidelne, aj keď bol naozaj sexy.
Do triedy som prišla naraz s učiteľkou, už na prvý pohľad sa dalo zistiť, že sa bude správať ako stará ropucha.
Asi dve minuty po učke vošlo do triedy to dievča, ktorej som rozbila nos, teda asi nerozbila keď tu bola. Prisadla si ku mne, keď že inde nebolo voľné.
,,Prepáč, mi to pri tých véckach, naozaj ma to mrzí. Inak ja som Kim." predstavila som sa s úsmevom.
,,Angel a na hento zabudni je to v pohode." odpovedala s úsmevom a mne sa uľavilo.
To meno! Angel. Preklad - anjel. Ja som vedela, že bude výnimočná.
Keď skončila hodina utrpenia. S An sme išli ku skrinkám, ktorý sú na druhrj strane škola. Rozprávali sme sa a vraj má brata, volá sa Jack. Je druhák na tejto škole a kapitán futbalového tímu. Celkom sme si s Angel sadli, teda až na to prvé stretnutie, ktoré ma vážne mrzí.
,,Ahoj, moja." prišiel k An chalan a objal ju.
Bol vysoký s vyšportovanou postavou, úchvatnými čiernymi vlasmi, modrými očami a plnými perami.
Nikdy by som si to nepriznala, ale žiarlila som, myslela som, že je jej priateľ a vedela som, že o mňa taký chalan ani nezakopne.
,,Takže, Jack, Kim. Kim, Jack" zoznámila nás.
,,Nevolá sa tak tvoj brat?" spýtala som sa neisto.
,,Áno, veď toto je môj brat." povedala pobavene.
Výborne verejne strápnenie.
,,Aha." dodala som priškrteným hlasom.
,,Ahoj, takže Kim. Teší ma!" usmial sa a tým mi umožnil vidieť rad dokonalo bielych zubov.
,,Áno, aj mňa" do tohoto krásne trápneho stretnutia zazvonilo.
Zobrala som veci a išla na hodiny.
Zbytok dňa v škole som našťastie Jacka nestretla, avšak s An máme spoločné skoro všetky predmety okrem španielčiny.
Po skončení poslednej hodiny som išla domov. Išla som popri zábradlí na schodoch. Oproti mne išiel ten chalan s chodby, tak som sa radšej zastavila a tvárila sa, že hľadám niečo v taške. Približoval sa, zdvihla som zrak a uprene som sa naňho dívala, keď ma zo zadu za pás stiahli niečie ruky.
,,Aa!" zľakla som sa.
,,Kľud, kráska." povedal tichým hlasom.
Ten hlas mi bol povedomí, ale keďže ešte stále dotyčný stál za mnou nevedela som kto to je.
Videsene som sa otočila a uvidela Jacka. Bol krásny. Moment. On mi povedal kráska.
,,Prepáč, len som sa zľakla." usmiala som sa.
,,Neospravedlňuj sa! A dávaj si na toho chalana, na ktorého si sa dívala pozor. Maj sa, kráska." povedal a už ho nebolo.
Stále som na schodoch ešte takých päť minút a rozmýšlala čo sa vlastne stalo.
Tak dúfam, že sa bude páčiť.
Samozrejme, že každý vote aj koment poteší. ❤
Ps: časť je venovaná TteriXX ďakujem za všetko ❤
