Čo skrýva?

11. časť

Otočili sme sa. Ja som si len povzdychol lebo nás zase išiel provokovať ten istý debil z baru. Tentoraz sa zo svojou bandou rozostúpili okolo nás aby nás obkľúčili. Bolo ich asi 15. Hodnotil som situáciu. Luke robil to isté. Podišiel k dievčatám a pošepol im niečo ako na signál utekajte. Ony chvíľu váhali. Cúvol som k nim.
"Oni sú veľmi nebezpeční a ešte k tomu sú v presile. Musíme zavolať políciu," hovorila Stefanie vystrašene.
"Má pravdu. Sami ich nezvládneme," argumentovala Klea.
Je síce pravda, že by som sa teraz nemal s nikým zapliesť, ale keď oni si nedajú pokoja. Ani som Klee nestihol nič povedať, pretože ma prerušil Mark, áno tak sa volal.
"Ak rozmýšľate nad tým, že zavoláte fízlov, tak vás vyvediem z omylu," niečo povedal svojmu kamošovi a ten podišiel k nám.
"Dajte mi svoje mobily. Hneď," myslel si, že má na vrch, keďže za ním stála jeho banda. Chudák, práve on to schytá asi najviac. Kývol som Lukovi a ten pochopil o čo sa snažím.
Ten chudáčik si myslel, že mu dáme mobily, potom nás zbijú a odídu šťastne domov. Mal ku mne vytasenú ruku. Ja som ho za ňu potiahol a kopol do brucha.
"Bežte!" kričal som na nich. Luke kryl dievčatá, aby sa im nič nestalo a ja som sa uz bránil asi piatim chalanom. O chvíľu pribudli ďalší. Nebolo to nič, ale zas, nemohol som ich pobiť tak rýchlo. Musel som aj schytať páru rán a potom som, akože utiekol. Oni mali už takisto dosť tak za mnou nebežali, iba pokrikovali, že sme neskončili a nabudúce zo mňa bude fašírka a ďalšie hlúposti. Nastúpil som do už naštartovaného auta, kde ma všetci čakali. Klea vpredu s Lukom a Stefanie vzadu.
Luke šliapol na plyn a už nás nebolo. V spätnom zrkadle sme mohli vidieť už iba tlupu blbcov, niektorí sa snažili postaviť sa na nohy, iní im zas pomáhali.
"Preboha, si v poriadku?" prestrašene na mňa pozerala Klea. Otočil som tvár k nej. Chcel som jej povedať, že som OK, ale Luke ma predbehol.
"On sa len hrá na zraneného. Tak to uňho chodí vždy. Nechá sa zmlátiť a potom ho dievčatá ľutujú a on to zneužíva. Len sa priznaj, že si chcel povedať: Vylieč ma v pohodlí mojej postele," v poslednej vete zmenil hlas na "môj", ale znel skôr ako priškrtený drozd. Potom sa začal smiať. Ja som nad tým len prekrútil očami. Klea nechápala čo sa deje, zato jej spoločníčka nepostrehla, že to bol vtip a vlepila mi takú facku, že by som sa radšej obrátil a vrátil sa po ďalšiu nakladačku od tých blbcov. Pošúchal som si líce a neodpustil som si ani komentár Luke ty si debil. Ten sa začal smiať ešte viac. Keď prestal, len zapol rádio a celú cestu nikto nič nepovedal.
Zastavili sme pred mojím bytom.
"Kde to sme?" opýtali sa zborovo.

Prepáčte, že taká krátka. Tento týždeň sem pridám ešte jednu časť, mala byť síce súčasťou tejto ale čo už :|

~Vaša KeyRinka

Xoxo