Ako správne zlomiť srdce I.

30. Viktor - Prvý krok - zakopať vojnovú sekeru ;)

Potrebujem ju vidieť a dohodnúť sa na pokračovaní plánu. Videl som ju iba dnes ráno. Ani si ma nevšimla. Ani ma nehľadala. Pôsobila vysporiadane. Dúfam som, že je to hra a nechcela pôsobiť moc okato. Určite sa na mňa hnevala kvôli tomu ránu..

Rozhovoru s Romanom som sa chcel všemocne vyhnúť, no začul som úryvok z ich rozhovoru s Romanom a Erikom. Naozaj si na Alex robil zálusk, no nevyzeral vypočítavo a to ma na ňom desilo. Začínal som sa báť, že s Alex myslí vážne, pretože to by znamenalo nulovú spoluprácu so spolkom. Mať dievča nepripadalo v úvahu pri niečom ako "bratstvo". Aj pre mňa bola Alex viac než len časť zoznamu.

,,Skúsim ju pozvať na rande," hlesol napoly zasnene, napoly hrdo, už teraz plný očakávaní z jej odpovede.

,,Len sa nepriateľ s neoriginalitou a otrepanosťou. A choď na ňu pozvoľna. Až potom pritlač," pridal som sa do rozhovoru nezainteresovane.

,,To nemám v pláne. Vďaka," riekol víťazoslávne a hodil na mňa posmešný pohľad ako dôsledok nášho podledného rozhovoru.

,,Tak v tom prípade, veľa šťastia,"  povedal som mierumilovne.

,,Takže naše spory skončili??" zaujal neutrálny postoj.

,,Už to tak vyzerá. Nechcem sa s tebou hádať," hlesol som.

,,Vďaka, kámo."

,,Za čo??"

,,Za to, že sa nehádame a nedovolíme dievčaťu zrútiť nás," vysvetlil.

,,To je samozrejmosť," ešte pár priateľských fráz a umriem na následky milého správania.

,,Som rád, že láska nerozhádže naše priateľstvo," povedal ľudsky a s citom. Magor. Zrazu bol z neho filozof???!!

,,Ja tiež," odvetil som.

,,Robíš to iba preto, že vieš, že u Saši nemám šancu, je to tak??"  spýtal sa.

,,Narozdiel od teba, ja mám niečo, čomu sa hovorí náklonnosť. K tebe ju Alex nemá, no viem, že pokiaľ si atraktívny devätnásťročný cieľavedomý a šarmantný hajzel, nie je všetko stratené."

,,Prečo mi pomáhaš??"

,,A prečo nie??? Sám si predsa povedal, že sme priatelia. A to priatelia presne robia. Pomáhajú si."

,,Ale môžeš ju mať ty. Stačí len spraviť posledný krok. Prečo dávaš priestor mne a nespravíš to, čo by Sašu potešilo??"

,,Nepotešilo by ju chodiť so mnou. Potešilo by ju chodiť s Viktorom Belinským. A to ja nechcem. Nedokážem spraviť ten posledný krok. Nedokážem jej povedať, že ju milujem. Nikdy som žiadne dievča nemiloval a nikdy asi ani nebudem. A Alex si ma nezaslúži," povedal som vážne. Myslel som to tak. Na okamih som zosmutnel. Mal som mu radšej povedať, že chcem, aby spolu chodili, aby som ho zrazil k zemi aj s jeho spolkom.

,,Prepáč mi tú otázku. Bolo to hlúpe. Ďakujem, že si môj kamoš," povedal a priateľsky mi struhol jednu po pleci. Zasmiali sme sa a to ma vytrhlo z o smútku. Aspoň na chvíľu.

,,V pohode. Páči sa ti Alex??"

,,Saša je krásna a vždy mám na ňu chuť, keď sa zjaví," vravel.

,,Ona taká nie je."

,,Čože??"

,,Ona taká nie je, Roman. Nedostaneš ju  jednoducho," zopakoval som.

,,Ale tebe na to stačilo pár dní."

,,Doberal som si ju 8 mesiacov, keď nepočítam prázdniny. "

,,Ale ku mne má sympatie. Vidím to vždy, keď ju vidím a usmeje sa na mňa." povedal. Usmial som sa. To bol ten úsmev, ktorý venovala mne, keď kráčala okolo našej skupinky.

Mal by som ju získať skôr ako sa o to pokúsi on. Nemôže nado mnou vyhrať. On nie.