Part 26 - Správna faninka?

4.8K 328 21
                                    

"Nezabudni zavolať," povedal a poslednýkrát vrúcne objal dievčinu.

"Uži si to!" zakričala a pomaly sa strácala v tme.

Otočil hlavou a uvidel ma. Jemne som pozdvihla obočie a uprene na neho pozerala.

Pomaly ku mne prešiel, nespúšťajuc zo mňa oči. Svoje silné paže omotal okolo môjho útleho trupu a zosilil stisk. Po krátke chvíli váhania som ruky ovinula okolo neho.

"Rodina?" opýtala som sa s nádejou.

"Sesternica. Musím vás niekedy zoznámiť."

Ani som ho nemusela vidieť a vedela som, že sa usmieva.

Pomrvila som ja v jeho náruči, ale nechcela som povoliť stisk. Vychutnávala som si to.

"Pristane ti to," šepol.

"Viem si ťa predstaviť aj bez košele," kusla som si do pery.

Odtiahol sa odo mňa a provokatívne odopol jeden gombík na károvanej košeli.

Prešla som si jazykom po hrane zubov a vybrala sa k autu. Nastúpiť do príjemne vyhriateho auta vôbec nie je zlý pocit.

"Pripravený na poriadnu dávku 'Bon Joviho'?" vyzývavo som povedala.

"Nikdy som nebol pripravenejší," šliaplo na plyn a auto sa prudko pohlo.

Zaradili sme sa na cestu a ja som si užívala ďalšiu príležitosť vidieť večernú Moskvu.

"Ako si sa dostala k Bon Jovimu?" opýtal sa.

"Vždy ma to ťahalo skôr k tým starším hitom ako novodobým."

"Takže Bon Jovi je tvoj obľúbený spevák?"

"To som nepovedala," zasmiala som sa.

"Nie si v kontakte s chalanmi?" rýchlo som zmenila tému.

"Včera som volal s Ericom. Sezóna pokračuje bez ďalších nečakaných prekvapení."

"To som rada...inak by som ich asi zaškrtila," uchcetla som sa.

***********************************

"Slečna Jackson?"

Obzrela som sa za seba a zbadala postaršieho pána z rádio.

"Dobrý večer," vystrela som k nemu ruku.

Potriasol ňou a vytiahol zo zadného vrecka širokých nohavíc lístky.

"Dúfam, že si koncert užijete naplno. Vidím, že sa lístky dostali do rúk správnej faninky,'" pousmial sa a podal mi lístky.

"Ešte raz ďakujem za túto jedinečnú príležitosť. Určite si to užijem aj za všetkých, ktorí to nemohli vyhrať."

Prehodili sme medzi sebou ešte pár slov a potom sa s Dmitrijom vybrali o niečo ďalej, kde už čakala naša "banda".

"Trikrát hurá na Dianu!" zvolal Valeri, keď už sme boli pri nich.

Odovzdala som mu lístky. Každý dostal po jednom a pomaly sme sa presunuli k turniketom. Predtým nás však SBS prehľadala a "čistý" sa presunuli ďalej. Stroj oskenoval môj lístok, pípol a následne pretočil kovovou tyčou. Valeri nás rýchlo previedol štadiónom a dostal nás do popredných radov, rovno pod pódium.

Vytiahla som telefón z vrecka, zapla prednú kameru a zakričala: "Všetci pohľad tu. Selfie na Instagram," hlavy kamarátov pomaly plnili obrazovku. Stlačila som malé bočné tlačidlo a perfektná fotka bola na svete. Mobil som následne dala do zadného vrecka a sústredila sa na koncert.

***********************************

"Zabi ma, ak toto nie je It's my life," zapišťala som Nataši do ucha.
Privrela som oči a nechala na unášať tiu skvostnou kombináciou hudby. Rozospieval sa celý štadión.

Slzy mi zaplnili oči od tej radosti. V živote som nič tak úžasné nezažila, ako keď spieva celý štadión moju srdcovku. Zhlboka som sa nadýchla a utrela si slzy. Telom mi prebehla zimomriavka, keď začali spievať ďalšie slová piesne. Toto chcem počuť na svojom pohrebe.

Pesničiek ubúdalo a mega koncert sa blížil ku koncu. Keď ukončili poslednú pesničku, všetci začali opäť spievať. Kto toto nezažil, neviem o čom je reč. Je to prekrásny pocit. Všetci zabudli na svoje problémy a prišli si to užiť. Nepriatelia sa dokázali zjednotiť a tým vytvoriť niečo úžasné. Všetci členovia sa vďaka nášmu spevu vrátili na pódium a odohrali poslednú pesničku v ich poslednom albume.

"Di, ideš?" opýtal sa Dmitrij?

"Už, už idem," otočila som sa a s neskutočným zážitkom na celý život som odchádzala z haly.

Dmitrij si prehodil ruku cez moje rameno a pomaly sme opúšťali štadión. Auto sme mali zaparkované neďaleko štadióna, aby sme nečakali v parkoviskovej kolóne.

"Páčilo sa?" prehovoril.

"Na hlúpe otázky neodpovedám," uškrnula som sa.

Posilnil svoj stisk okolo mojich ramien až to zabolelo.

"Au," predstierala som veľkú bolesť.

"Chceš dostať žltú kartu za filmovanie?" zasmial sa.

"A ty červenú za nebezpečnú príťažlivosť?"

Presunul svoju ruku na môj pás a pomaly ma otočil k sebe. Sklonil hlavu a nežne ma pobozkal na pery.

Alohomora!

Po dlhej, fakt dlhej dobe som tu s novou časťou :D dúfam, že sa vám bude páčiť, pretože som do nej vložila svoje srdce má iba okolo 800 slov, čo je pomerne málo, ale ja už som vážne nevedela, čo tam dať. Svoje pocity a názory nechajte v komentároch :)

Vaša Sofi

Russian loveHikayelerin yaşadığı yer. Şimdi keşfedin