Nikto nie je dokonalý! Ale Explo je Explo!

Part 66

Už.. 66❤

,,Zvládneme to spolu, ver mi." šeptla som v objatí.. Bolo mi ľúto toho všetkého čo sa stalo za posledný pol rok. Neskutočne dlhá doba.
,,Verím ti." šeptol mi na krku a malinko sa odtrhol aby sa mi mohol pozrieť do očí. Videla som v nich smútok, starosť a lásku. Najhorší pohľad, vidieť toto v očiach svojho partnera.
,,Pôjdeme do Prahy, že áno? Chcem vidieť Anette a .. Honzíka, Petra, Filipa.. Všetkých. Dlho som ich nevidela. Moc moc dlho.. Veď ešte ani nevideli nášho malého Peťka." povzdychla som si.. S Jankom (MenT/Honza .. Ale tak keď je Honza Ján tak ho tak budem volať, ehm, áno je to divné.. Ale.. Proste mi to nepasuje do sloviny:'D) som si písala včera .. Anette na mňa ako keby zabudla. Ani sa mi už neozvala.. Nechcela som sa ho pýtať čo s ňou je. Zrejme jej nestojím za to nestojím.. Ale aj tak ju chcem vidieť. Moc moc vidieť. Všetkých.
,,Pôjdeme kam len budeš chcieť láska" šeptol a pousmial sa. Zaborila som hlavu do jeho hrude a len som si vychutnávala ten pocit toho, že ho tu mám a obímam ho. Stáli sme tak chvíľku, pokial nás nevyrušila zrejme Lana s klopaním na dvere.
,,Ďalej" povedala som hlasnejšie a natočila som hlavu k dverám. Dnu vošla Paula s Peťkom a Lanou. Rozžiarili sa mi oči. Rýchlosťou svetla som sa premiestnila z Petrovho objatia k dverám.
,,Slniečko mojeee!" zapišťala som a vzala som z Pauliných rúk malého Peťka.

=====

,,No možno hej." odpovedal s kľudom šoférujúci Peter, očkom som sa pozrela na Lanu, ktorá sa už ďalej pozerala do mobilu.
,,Za koľko tam budeme?" spýtala som sa.. Trvá to celú večnosť. Ako keby tá cesta nikdy neskončila.
,,Za hodinu a pol." povedal Peter a odbočil k pumpe.. To som odignorovala, beztak potrebuje niečo čo nemohlo fakt tak počkať .. Irónia samozrejme. Už sme odbáčali najmenej 4-krát a to len pre niake kraviny, ako sú cigarety a lízatka a a voda alebo tak. Je akýsi nérvozny.. A vraciam sa k tým cigaretám. Áno. Začal fajčiť, keď som bola na liečení.. A vraj to je len pre prípad núdze ale.. Aj tak si to dá len tak. Je ťažké s tým prestať. Vystúpil z auta, naštvane treskol dvermi a šiel natankovať. Ach jaj ... Začal mi zvoniť mobil. Oh, Mentík sa ozval.
,,Ahoj.." v jeho hlase bolo počuť, že sa usmieva od ucha k uchu.
,,Ahoj Honzíku můj!!" vypískla som do mobilu a Lana sa zasmiala. Prepálila som ju pohľadom a otočila som sa k svojmu prirodzenému smeru.
,,Já jen jak se máš, jak cesta a tak.." povedal tak mrzutejšie než som čakala ale tak..
,,Vše je fajn, co ty? Mám tušení, že tě něco trápí." šeptla som a pohrávala som si s lemom mojej mikiny.
,,Ne, nic.. Mám tě rád, ahoj." povedal a zložil to. No fajn.
,,Já víc." povedala som si pre seba a s povzdychom som si zavrela oči. Celá táto cesta je taká ... Divná. Peter nastúpil do auta a naštartoval.
,,Kúpil si niečo?" spýtala som sa a otvorila som oči.
,,Nič.." povedal s ľútosťou. Pane bože.
,,Čo dnes s vami je, ľudia?!" vykríkla som a oprela som sa o okno.
,,Nič, čo by malo?" ozvala sa Lana a Peter mlčal.
,,Láska, prosím." šeptla som a pohladila som ho po nohe.
,,Teraz nie je na to vhodná chvíľka. Dozvieš sa to neskôr.." falošne sa pousmial. Takže sa niečo stalo..

Akože hej, znova krátka ale dlhšiu by som písala dalšieho pol roka :'D

Časť je venovaná všetkým (aby ste sa mi neurazili^^), ktorí vydržali až sem, milujem vás❤❤

××Vaša Ell××