Part 67

488 51 23
                                    

Honzík/MenTík:

Napíšem to slovensky, pre istotu.

Som tam, kde predtým. V aute na ceste do nemocnice. Slzy neprestávajú tiecť, ale najhoršie je na tom ten fakt, že ona ma nechce ani vidieť. Vždy tam prídem keď spí.. Milujem ju, no ona mňa asi nie. Niekedy premýšlam, na čo som tu, keď ma aj tak nikto nepotrebuje.. Zabzučal mi mobil s SMS-kou. Neriešil som to a zaparkoval som. Vystúpil som, zamkol som auto a šiel smerom do nemocnice. Prešiel som okolo recepcii a po schodoch hore. Sadol som si pred jej izbu a dal hlavu do dlaní. Z jej izby vyšiel doktor. Pozrel sa na mňa ľútostným pohľadom a odišiel. Hm, fajn. Otvoril som dvere a vstúpil dnu. Spala. Bola nádherná.
,,Anettko moje.." šeptol som a sadol som si na stoličku pri posteli. Vzal som si jek ruku a pobozkal som ju.
,,Honzo, nejsem tvoje a odejdi.. Beztak sem přijdeš jednou za dva týdny, je docela vidět, jak mě miluješ." odsekla. Slzy sa mi vypustili z očí.. Bolí to.. Všetko toto bolí.
,,Nedokážu tady být, bolí mě pohled na tebe. Já tě miluju a jediný na co myslím v posledných dnech jsi ty. Nech si myslíš cokoliv, vždy budeš má malá Anette, kterou nadevše miluji. Možná jěště dneska přijde Ellen.. Když chceš aby jsem odešel, tak jdu. Miluju tě, pa.." povzdychol som si, vstal som a odišiel. Raní ma celé toto. Všetko...

Ellen:
Zastavili sme u Petra s Filipom. Neboli doma.. Tak ideme teraz k Janovi (furt si na to nedokážem zvyknúť.) Peter zaparkoval a vystúpili sme. Teda okrem Lany a malého Peťka. Zazvonili sme vonku na jeho byt. Po chvíľke zabzučali dvere a my sme vošli dovnútra. Preplietla som si s Petrom ruky a vyšli sme schody. Jemne som zaklopala na dvere a čakala kým niekto otvorí. Otvoril (kašlem to. Bude to proste Ment._.) Ment, hneď na prvý pohľad bolo vidieť že plakal. Pustila som Petra a pomaly som objala Menta.
,,Ahoj.." šeptla som a odtiahla som sa.. Bolí ma pohľad na neho.
,,Ahoj Elly.." falošne sa pousmial.

Nedávam to. Hani, já udělala z Menta Agra.. Preskakujem túto uvítajúcu časť. Sry.

,,Měla by jsi o něčem vědět, Ell." pozrel sa na mňa a dal si tvár do dlaní.
,,Mám to povedať za teba?" spýtal sa Peter. Takže všetci to vedia, len ja nie. Fajn. Ment prikývol a Peter si hlasne povzdychol.
,,Ide o Anette. Dlhé mesiace je v nemocnici.. Dôvod nevieme. Je v kritickom stave a každú chvíľu sa jej to môže zhoršiť a môže.. Umrieť." šeptol Peter a po líci sa mu kotúľala slza. A ja som .. Ju neprávom obviňovala(Peťkoo:'D), že jej za to nestojím. Pane bože.
,,Musím za ňou." povedala som so slzami v očiach.
,,N-nejhorší na tom j-je, že .. Že.. O-ona si myslí, že.. Jí nemiluju." koktavo povedal a rozplakal sa. Vstala som a sadla som si k nemu. Objala som ho zboku a oprela som sa o jeho rameno. Je mi z tohto všetkého na nič.

====

Sedela som pred jej izbou a nevedela som zastaviť. Pevne som držala Petrovu ruku. On je z toho docela mimo. Ale viem, že v tom je aj niečo viac, len.. Nechcem ho tým zaťažovať.. Z izby vyšiel doktor a podišiel ku mne.
,,Můžete jít a prosím, dejte pozor na to, aby neměla stres nebo tak. Většinou po návštěvě má stres, nebo nervy a odmítá mluvit." povedal a odišiel. Ach bože, Anette, do čoho si nás to dostala..

Juuu❤
50K.
Pane bože.
Ja snívam.
Vy ma zabijete.
Ja neviem..
Mne príde úplne blbé vám povedať to..
ĎAKUJEM.
Tak budem rebel
A poviem vám miesto ďakujem
NIE JE ZA ČO❤
Už nie som taká otrepaná, čo?:'D
Ale faaakt.
Ste zlatíčka moje.
Bez vás by som nebola tam kde som teraz.
Patrí vám veľké a otrepané ĎAKUJEM

A špeciálne poďakovanie je pre @HoldForTheApplause a @StickyProLife ❤❤
Omajgád, nejde mi to označiť.

Ľudia, neviem čo za to❤ vymyslite siii❤ netuším vobec❤

××Milujem vás, vaša Ell××

Nikto nie je dokonalý! Ale Explo je Explo!Tempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang