KINGDOM COME

nič o tebe neviem

Pohľad Mackenzie:
Zvalila som sa na gauč.
Zacítila som známu vôňu.
Colinovu vôňu.
Zmes všetkého možného a mäty.
,,Nemohli by sme pokračovať tam kde sme skončili ?" prisadol si ku mne Colin a položil mi ruku na plece.
Zhodila som mu ju.
,,Neviem..." odtiahla som sa na druhú stranu gauču.
,,No taaak..." zamrnčal a posunul sa ku mne.
Nesúhlasne som zavrtela hlavou. Chcela som ho, ale práve nebola najlepšia chvíľa.
Napadlo ma totiž, že v pondelok budem musieť ísť znova do školy. Do tej sprostej školy. Sprostého internátu s ešte sprostejšou spolubývajucou.
Nieeeeeeeee.
Nechcem tam ísť !!
Budú to ďalšie prednášky, na ktorých budú po mne hádzať papiere. Alebo mi Vanessa ( spolubývajuca) zasa vymení šampón za čiernu farbu. Zasa.

,,Čo ti je?"
,,Ale nič."
Natisol sa na mňa a dal mi pusu na čelo.
,,Povedala som, že teraz nie, ty trúbka," odstrčila som ho so smiechom.
Vrhol sa na môj krk. Šteklil ma perami.
Potom ma jemne uhryzol do kľúčnej kosti.
Trochu ma to zabolelo a zasyčala som.
,,Prepáč."
,,V pohode," ubezpečila som ho.
Dlho mi bozkával boľavú kľúčnu kosť. A mne sa rozpúšťali všetky vnútornosti vrátane mozgu.

V týchto chvíľach, ako sa vraví aj rozum zastane.

,,A to si vravela, že ťa mám nechať na pokoji."
,,Nemôžeš brať vážne všetko, čo žena povie," nadvihla som mu bradu a pobozkala som ho na pery.

Pohľad Colina:
Chcel som stále viac a viac. Hladne som ju bozkával na krk a ona zatváral oči. Mala na mne vyložené nohy a ja som ju chrbtom opieral o opierku na ruky na sedačke.

Som riadny sebec.
Vidno na nej, že ju niečo trápi, no ja som aj tak musel najprv vyhovieť sebe.
Musel som na sebe cítiť jej pery.

Asi po piatich minútach ma začala bolestivo ťahať za vlasy.

Colin prestaň! Vidíš, že ju niečo trápi, a ty to trápenie iba predlžuješ! Vitaj moje svedomie! Dlho som ťa nepočul.

Odtiahol som sa od nej.
,,Asi by stačilo?" povedal som váhavo, lebo mne určite nestačilo.
,,Si robíš srandu !?" pozrela na mňa bezradne.
,,V tom najlepšom ? To mi robíš naschvál?!" vybuchla. Ani sa jej nedivím.
Posnažila sa ma ešte raz pobozkať, a nie zrovna jemne.
Určite budem mať na krku riadnu modrinu. No od nej by mi nevadil aj celý modrý krk.
Musel som ( aj keď som nechcel a bol som vo veľkom pokušení) zastaviť ju.

,,Nie, ale... Musím sa ťa niečo spýtať... Potom môžeme v pohode pokračovať." Položil som jej ruky na boky.

,, Mmm... Tak čo si chcel ?"

Ďakujem za všetky videnia a hviezdičky. :)
Ak sa vám kapitola páčila budem rada za každý koment a hviezdičku.
Kľudne môžete napísať, ako by mohol príbeh pokračovať:)) bola by som moc rada .