4.časť

205 12 3
                                    

Tú správu som ignorovala. Plakala som ďalej a bežala cez cestu. Kôli slzám som nič nevidela. Bežala som ces cestu keď som zrazu cítila ako ma niečo zrazilo k zemi. Nič som si nepamätala lebo som padla na hlavu.

***
Zobudila som sa v nemocnici. Všetko biele a ja som bola napichnutá na infúziu. Zrazu sa otvorili dvere a tam stále nejaký chalan. Bol krásny. Mal blond vlasy, štíhle telo, modré oči a krásny úsmev. V ruke držal zväzok kvetov. Išiel k posteli kvety dal do vody a sadol si na stoličku vedľa postele. "Ahoj Madie." Povedal sklesle. "Poznám ťa?" Opýtala som sa. "Som Jonh. Ten chalan čo ti napísal a otravoval ťa." Povedal a zachychotal sa. Nevedela som čo mám povedať. Bola som prekvapená. "Prečo si tu?" Musela som sa to opýtať. "Bál som sa o teba zrazilo ťa auto!" Musela som sa usmiať nad tým že sa o mňa niekto bojí. "Ale nepreháňaj som v pohode!" Povedala som presvedčivo. No pre neho to dosť presvedčivé nebolo. Strašne ma bolela hlava ale nechcela som mu to hovoriť. "Odkial ma poznáš?" Opýtala som sa ho. "Poznám ťa už dlho. Som z Halmenovej školy. (Názvy sú zase vymyslené:D) Chodíš tam aj ty. Už dlhšiu dobu ťa sledujem. Ja... milujem ťa Madie."

-----------------------------------------------------------
Tadá :D Chcela som sa opýtať či to niekto číta či to vôbec má zmysel. Neviem či mi to ide. Nikdy som nič takéto nepísala. No vlastne som ešte nikdy nič nepísala. :D Vážne by som rada vedela čo si to tom myslíte. Ďakujem dopredu :)

Hii:))

Láska Cez InternetOù les histoires vivent. Découvrez maintenant