Klamem, keď poviem že mi NECHÝBAŠ✔

1. kapitola

"Tak žiaci môžte ísť"

Dopovedala učiteľka a všetci sme sa pobrali k dverám. Už som si myslela že ten preslov bude trvať večne.

"Bla bla bla"

Ocitla sa vedla mňa Alex a usmievala sa

"Bla bla bla? Čo si tým myslela?"

"Bože ty si tela-_- však učiteľka len bla bla bla blaboce"

Chytila ma za rameno a trošku sa zasmiala. Mne to prišlo trošku trápne ale usmiala som sa naňu.

"Juj, už to začína leto,voda,teplo a tábor :3"

Mala som pocit že pri tom tábore sa urobila.

"Hej, hej...tešíš sa?"

"Si robíš srandu? Viac ako teším :3"

Nadskočila aj stými jej asi 10 cm potpätkami. Bola krásne oblečená ako vždy. Mala krvavo červené šaty a čierne lodičky. Gaštanovo hnedé vlasy mala na boku a natočené končeky. Špirálu a tie ostatné veci ohľadom malovania mala na ksichte dosť. Ja som mala bledo modré šortky,polotričko s melónikmi, biele konversky a vlasy blond priam bielej farby som mala vo vrkoči. Mne na malovaní sa vôbec nezáleží podla mňa to iba ubližuje tvári. Vyšli sme von a to silné žiarivé slnko ma osvietilo.

"Oh, moj boh"

Chytila som si čelo. Cez pleco som mala malú kabelečku vitiahla som si slnečné okuliare a nasadila si ich.

"Nové?"

Spýtala sa ma Alex

"Čo ja viem, našla som ich v poličke"

"Takže mamine"

Zasmiala sa. Po chvíli som sa zasmiala aj ja.

"Dosť skoro ti dopína"

Zasmiala sa znovu a ja som ju drgla do pleca. Zaslúžila si.

***
Doma

"Som domá"

Zakričala som no nikto sa neozýval. Vyzula som si topánky odložila do skrine a vošla do kuchyne tam som našla lístok že išli do Nitry k doktorovy. Mamina má totiž zdravotné problémy kvôli ktorým jej môžu hoci kedy odísť nohy(pre tých ktorý nepochopili, že by nevedela chodiť)

"Oki, idem si spraviť jesť"

Pozrela som na chladničku a tam bol lístok.

"Zlatíčko, prepáč ale nemali sme čas ísť kúpiť jesť...skoč si do obchodu"

"Aha... Skvelé"

Ruky som si zaprela o boky hrýzla si peru a pozerala do blba. Od toho rozmýšlania som vysmedla. Ešte než som stihla otvoriť skrinku som zbadala lístoček. Radšej som ho ani nezačala čítať tuším som vedela čo tam bude napísané

"Zlatíčko, prepáč neboli sme kúpiť vodu"

Snažila som sa ich napodobniť a prevrátila som očami. Otočila som sa a mierila som do izby.
Odložila som si kabelku aj s okuliarmi na vešiak a lahla som si. Vytiahla som mobil a napísala som Alex.

Ja: Aaa pomóc zachráň ma :(

Alex: Pre boha čo sa deje?

Ja: Nemáme vodu ani jesť :(

Alex: Omg... Veď máte čistú vodu...

Ja: Ale... Vieš že ja nemám rada čistú vodu-_-

Alex: Však to si celá ty :DD

Ja: Dojdi prosím ťa aj s jedlom :3

Alex: Oki... Idem o chviličku som u teba :3

Chvala pánu bohu zachránila ma :3 Ona je môj hrdina. Bez jedla by som asi neprežila. A do obchodu by sa mi veru nechcelo.

***
O 20 min

"Božeee umrem od hladu kým tá dojde"

Postavila som sa z postele a išla vykúkať cez okno kde toľko je. Nikdo pri bráne nebol. Šlahne ma. Sadla som si na stoličku a chcela som jej napísať keď vtom...

"Crrrn"

Zazvonil zvonček rozbehla som sa ku dverám. A tam stála Alex s rukami plnými jedlom. Mne zažiarili oči.

"Ooo velectený bože ďakujem ti za tieto dary, ktoré si mi doniesol"

"Ooo bude to 5€"

Obi dve sme spustili riadny záchvat smiechu.

"No ok pusti ma už dnu lebo mi odpadnú ruky"

"Hej, hej poď ďalej"

Zobrala som jej to z ruky aby sa mohla vyzuť. Ja som zatiaľ išla naliať obi dvom Coca Colu. Ona vie čo já rada. Zasmiala som sa.

"Čo sa smeješ?"

"Ále nič"

Mávla som rukou a začala vyberať jedlo z igelitky.

"Klobása"

Kukla som naňu a začala rozbalovať z igelitu.

"Vadí?"

Opýtala sa ma po čas písania si s niekym. Iba na mňa pozrela a zase bola ponorená v mobile.

"Ale kdeže. Ja rada klobásu"

"Tak to byť dobre"

Obi dve sme sa najedli a po chvíli odišla. Zachránia ma pred chladovaním. Ak som sa tak zamyslela tak ona je vlastne moja taká jediná kamarátka. Mala by som si nájsť ešte niakych. Tábor...hmmm... Tam ich bude veľa určite si niakych nájdem usmiala som sa a lahla si s mobilom.

***
O 22:00

"Ahoj zlatíčko sme doma!"

Upočula som maminu ako kričí z chodby. Postavila som sa z postele a šla za nimi.

"Čaute"

Mamina podišla ku mne a začala ma pusinkovať. Neznášam to. Ale urobím jej radosť a vydržím to.

"Láska prepáč, že sme došli tak neskoro ale bola aj zápcha a kým sme našli doltora...fu"

"Aha. Oki"

Mykla som plecami a sadla si. Pozerala som do blba a myslela som nad táborom. Ale vtom ma prerušil otec.

"Amber choď si lahnúť "

Usmial sa a pozrel na mňa

"Je veľa hodín"

"Okay,okay idem"

Postavila som sa a išla do postele.

Toto je môj prvý príbeh tak dúfam že sa vám lúbi :) A čo nato hovoríte? :)