Príbeh O Morské Panně

Časť 1

Bol to sveží a ťeplý podvečer. Stála som na pláži bosky a pozerala som sa na divoké a nádherné more.
Lúbila som pobyt v Austrálii celým srcom. Bol to moj životný sen, ktorý sa mi teraz splnil.
Z razu ma niečo napadlo. Vyzliekla som si lehké letné šaty a spodné prádlo a všetko som hodila na jednu hromadu. Nikto iný na pláži nebol, iba ja.
Cítila som vzrušenie, keď som vstupovala do chladnej, rozbúrenej vody. Vlny mi omievali kotníky a ja pokračovala ďialej až som bola ve vode po pas, úplne nahá.
Pohodila som svojimi hnedými vlasmi a urobila pár temp ve vode. Studilo ma to, ale bylo to príjemne. Pozrela som sa za seba na pláž. Hromádka mojho oblečení tam stále bola. Napadlo ma, že bych mohla doplavať až k takému velkému kameňu, ktorý bol ve vode asi peť metrov odo mňa. Vyzeral ako taký ostrôvek.
Bola som dobrá plavkyňa, tak som verila, že to dokážem, i když bola skoro tma. Eště tri tempa... A držela som sa kluzkého kameňa. Nohy som mala eště ve vode, predsa jenom som nechtěla, aby ma niekto zbadal.
Zrazu som čosi ucietila. Akýsi pohyb ve vode blízko mňa. Ztuhla som. Snad to nemôže byť žralok! Cosi sa mi otrelo o nohu. Bolo to kluzké a rychlé. Ako bych ucietila na pravom kotníku niejaké prsty...
Rychlo som sa pustila kameňa, odrazila sa od nej a urobila peť rychlých temp smerom k brehu. Bola som vyděšená. Co to malo byť?!
Nezastavila som sa dokuď som nemala písok pod nohami. Rychlo sam si pozberala všetky věci, co sem si nechala na pláži a utekala som smerem k domovu.
To bolo čudné!