1. Utekaj [RUN]

18 3 4
                                    

Ulica je zahalená tmou a ja sa neviem prestať dívať na žiariace sa hviezdy v oblohe. Ale vo výhľade mi ale prekážajú paneláky v ktorých ľudia oslavujú nový rok.

Prišlo mi to divné, že rovno v túto noc sa ľudia aspoň trošku skludnili a nepúšťajú ohňostroj všade kde sa len pozriem.

Predstavujem si aká to musí byť nádhere byť tam hore v galaxii. Také ticho..na okolo len žiarjace sa hviezdy. Ale teraz vážne, vrátme sa späť do reality.

"Ahoj Josh." vykríkne na mňa Alex s veľkým úsmevom na tvári.
"Ahoj Alex, myslel som si že už neprídeš. Povedala si mi že pôjdeš na romantický výlet do prírody...a ako si ma vlastne našla?"
"To je jedno hlavne že som tu." zasmiala sa Alex a kráčali sme sami v tmavej noci pri šume potôčika v ktorom sa šantili ryby.

Došli sme až ku lesíku kde som sa zastavil.
"Čo sa deje?"
"Chceš ísť aj do toho lesa?" ukázal som na tmavý les z ktorého išiel strach.
"Ja neviem, môžeme."
Alex ma jemne chytila za moju studenú ruku.

"Wow. Zaželaj si niečo! Rýchlo!" ohúrena Alex ukazovala na padajúcu hviezdu.
"Vieš čo?"

"Čo?"

"Čo keby sme išli pozrieť kde tá hviezda mohla padnúť?! Ja viem že zhorela v atmosfére ale aj tak!"
Ani som nestihol opovedať a Alex už bola na pol ceste.
" Počkaj!" udychčane som na ňu zareval v snahe dobehnúť ju.

Keď sme konečne dorazili na miesto dopadu, uvidel som ako dym vystupuje zo zeme a stúpa vyššie a vyššie. Až neskôr som si všimol že v zemi bola diera. Prvé čo ma napadlo bolo,že to je s toho meteoritu.
"Čo to dopekla je?!" vystrašene som sa spýtal Alex ktorá sa skrývala za môj chrbát.
"Čo ja viem?"
Opatrne som sa k tomu priblížil.
"NIČ NEVIDÍM!"
Nahol som sa nad dieru ale nič som tam nevidel.

Alex nebojácne skočila do dieri a ja som ju nasledoval. Niečo som zazrel v čiernej zhorenej hline ale v tom ma prerušila Alex ktorá vystrašene ukazovala na temný les.
"Čo to je?!"
Najprv som nič nevidel ale potom som si všimol žiariace sa oči v tme.

Chytil som Alex za ruku a vzal som nohy na ramená.

"Mne neutečieš."

Počul som hlas ktorý sa pomaly
približoval.Začal som šprintovať ako nikdy predtým.
"Počula si to tiež?"
Zadychčane som sa spýtal Alex.
"Nie. Nič som nepočula."

Po chvíli sme sa dostali von s toho lesa a ja som sa ešte raz obzrel či za nami niečo nieje. povedal že sa mýlil. Ušli zme tomu. Aspoň som si to myslel...

You've reached the end of published parts.

⏰ Last updated: Dec 13, 2015 ⏰

Add this story to your Library to get notified about new parts!

SHADOWSWhere stories live. Discover now