Ja som Lara a mám 14 rokov bývame na chate pri lese z rodičmi moja mama je spisovaťelka a otec je klavirista a ešte mám jedného brata ktorého nemám veľmi v láske preto že mi veľa krát robí zle no a teraz sa začína môj príbeh
"Lara?"
"Ano mama?
"Lara poď jesť," hovorí mama.
Lara sa rozbehla do kuchyňe zo svojej podkrovnej malej izby.
No tento krát sa Lara velmi dobre najedla pretože je to jej najobľúbenejšie jedlo. Pizza, ktorú nemôže jesť každý deň.
Ale k štasťiu jej ešte niečo chýba. A to je kôň.
"Mama? Kde je oco?"
"Oco išiel do lesa pre drevo." Odpovie mama.
"Idem za ním."
"Lara, nesmieš ísť sama do lesa je to nebezpečné."
Lara išla na chodbu a rozmýšlala nad tím čo spraví.
Premýšlala a povedala si, že ona pôjde do lesa lebo tam nieje nič, len strom- strom a strom
Ale Lara bola múdra, len trošku zvedavá na les.
Lara si vymyslela že príde o hodinu lebo ide zbierať huby pred chatu.
Povedala to mame.
"Dobre dcéra moja len si daj pozor." Odpovedala mama.
Keď Lara vyšla pred chatu, rýchlo začala utekať smerom k lesu.
Na pól ceste zbadala na ceste ležať veľkého bieleho koňa.
Ona sa rozbehla k nemu a povedala:
"Koník čo sa ti stalo??"
Kôň mal poranenú nohu.
Lara mu chcela pomôcť. Pohladkala ho a povedala mu:
"No ták, buď silný a postav sa."
Kôň sa postavil a Lara bola šťastná. Vravela mu "poď ja ťa vyliečim".
Pomaličky kráčali po ceste domov.
Lenže čo poviem mame? Hovorila si Lara.
Hm.. Hm...
Lara dostala nápad. Keď prídu domov tak jej povie, že pri chate našla ležať koňa.
Lara mu vymyslela aj meno.
Budeš sa volať.. Rozi.
Keď došli domov, Lara nechala ležat Rozi pred chatou a utekala za mamou.
"Mama, mama kde si?" Zakričala Lara.
"Čo sa stalo Lara? Prečo tak kričíš?" Ozve sa mama.
"Poď somnou, poď." Povedala Lara mame.
"A kam?" Spýtala sa.
"Len tu, pred chatu."
Mama si zobrala kabát a šla dole.
Keď otvorila dvere neverila vlastným očiam
.
"Lara a to sa tu kde vzalo?"
"Zbierala som huby lenže našla som ležat kona v tráve a chcela som mu pomôcť." Zaklame Lara a keď uvidí mamin čudný výraz dodá:
"Šak pozri mama mala som ho tam nechať?
Chúďa dala som jej aj meno volá sa Rozi."
"Lara a to akože vieš že keď sa uzdraví tak ho pustíš na slobodu...?" Spýta sa mama.
"Nie, nepusťme, prosím mama, prosím." Prosila Lara.
"Vieš ako by som chcela mať koníka.
Nechci aby som bola smutná."
Mama mala ešte veľa starostí a povedala: "Dcéra moja, sme na tomto svete len raz a chcem aby sa ti v živote darilo tak si toho koníka nechaj."
Lara bola taká štastná až jej vyšli slzy.
"Ďakujem mama, mám ťa veľmi rada." Povedala a objala svoju mamu.
A takto Lara bola celí život štastná aj z bratom ktorý bol práve vtedy na prázdninách u starých rodičov.
A Lare sa sa splnili všetky želania.
A žili až dokonca štasný.
Toto bol náš príbeh.
