7th day - glasgow 1/2

119 11 0
                                    

(asi 10 minút som dumala nad tým, aký song má spievať - nakoniec to je i've got this friend od 5sos)

"CAN I HAVE A MINUTE? I GOTTA TELL YOU SOMETHING!" Harry spieval - vlastne skôr kričal - hneď ráno. Počas môjho zaslúženého spánku. Prisahám, že ho z toho okna vyhodím.

"Buď ticho a spi."

"I HEARD THAT SOMEONE LIKES YOU, IT MIGHT BE NOTHING BUT HE'S RIGHT IN FRONT OF YOU."

"Harold, drž hubu."

"HE'S KINDA MY SIZE, DON'T L-"

"Nemôžeš mi lásku vyznávať poobede, prosím?" pretrela som si oči rukami, no neotvorila ich. Namiesto toho som začala mávať rukami a snažila sa nájsť jeho tvár, aby som mu mohla vraziť jemnú facku.

"Miláčik, na čo sa hráš?" smial sa. Idiot.

"Buď ticho, lebo-"

"Lebo čo? Budeš sa ma snažiť nájsť so zatvorenými očami?"

"Nenávidím ťa, Harold."

"Si rozkošná, a teraz poď, ideme von," pocítila som jeho ruku na mojej a myslela si, že ma ide chytiť. Omyl. Zatiahol za ňu, no keďže som to nečakala (a je tak o 60% silnejší ako ja, ale hlavne som to nečakala, prisahám) skončila som na zemi. Ten idiot ma vyslovene zhodil z postele.

"Ale načo? Nemôžeme ísť rovno do Laid? Bojím sa, Harry. Kašlime na Glasgow a poďme tam, prosím," až teraz som si uvedomila, že svojich rodičov uvidím už o pár dní. Čo keď ma nebudú mať radi? Čo keď ich vôbec nenájdeme? Čo keď ma odmietnu?

Načo toto celé vôbec robíme?

"Počúvaj a neskáč mi do reči, dobre?" zhlboka sa nadýchol a sadol si vedľa mňa, "Dnes pôjdeme von, užijeme si Glasgow, kúpim ti zmrzlinu a pôjdeme kamkoľvek povieš, hoci sa len túlať po uliciach. Ak chceš, zajtra môžeme ísť do Edinburghu, alebo tak, porozmýšľaj kam by si sa chcela ísť pozrieť, tvojim rodičom sme vraveli, že prídeme niekedy do dvoch týždňov. Ver mi, bude sa ti to páčiť, Brooklyn," povzbudivo sa na mňa usmial, "Teraz vstávaj, máš desať minút, zlato."

Má pravdu. Bohvie, kedy sa najbližšie dostanem niekam takto, iba s ním. Na rodičov som už čakala dve desaťročia, ďalšie 3-4 dni ma nezabijú.

- - -

„Bude to ešte nadlho?" spýtala som sa otrávene po skoro dvoch hodinách chôdze. Vraj 'prechádzka'. „Nemala som náhodou program vyberať ja? Chcela som ísť na zmrzlinu!"

„Zlenivela si, Brooklyn. Ako deti sme na takéto prechádzky chodili stále," pokrútil hlavou a ďalej kráčal. Vďaka za odpoveď.

„Môžeš mi aspoň, prosím, povedať kam ideme?" posadila som sa na obrubník a ruky založila na hrudi. Kým mi to nepovie, nehnem sa odtiaľto. Snažila som sa to z neho dostať odkedy sme vyrazili, ibaže nie, Harold mi to nemôže povedať, Harold by skazil prekvapenie.

„Úprimne..." na chvíľu sa odmlčal, „nie, nemôžem."

„Prečo?"

„Zabiješ ma," hlavu sklonil dole a hral sa s prstami. Oh, toto bude zlé, veľmi zlé.

„Heinrich, čo si spravil?" použila som jeho wannabevtipnú prezývku a on si sadol vedľa mňa.

„Len tak malinko neviem, kde sme... a vlastne som chcel ísť iba za nosom a postupne na niečo prísť... stratili sme sa."

„Stratili sme sa? S-T-R-A-T-I-L-I? Ty si nás stratil! Možno, keby mi povieš kam si chcel ísť, stopla by som ťa kým by si urobil nejakú hlúposť... hm, ako napríklad blúdiť ďalej!" dobre, dobre, bola som vcelku hysterická. Viem, mali sme mobil a mohli sme sa popýtať hocikoho naokolo, ale vysvetlí mi, prečo mi to nepovedal? „Ako dlho vieš... vlastne, ako dlho NEVIEŠ, kde sme?

„Asi hodinu," pípol, pohľad uprený na špičky čiernych chelsea boots.

„Hodinu," zavrela som oči a prudko vydýchla, aby som nevybuchla, „Hodinu si ma nútil nasledovať ťa a nevedel si, kde si? Hodinu tu zbytočne behám za tebou ako chvost a ty mi teraz povieš, že sme sa stratili? Kam si nás vlastne chcel pôvodne dostať?" ak to bude nejaká hlúposť, prisahám, že mu nakopem zadok.

„Do Kelvingrove." (a/n: výtvarná galéria a múzeum, veľmi pekné miesto)

„Prisahám, že ti odtrhnem hlavu. To je snáď jediné miesto, ktorého polohu viem úplne presne! Trafila by som tam aj odtiaľto!"

„Tak naviguj, inteligent."

„S radosťou," falošne som sa usmiala a vybrala z ľavého vrecka mobil, kde som našla GPSku. „Amatér."

- - -

„Povedz to!"

„Nikdy."

„Edward Styles, povedz to!"

„Nie."

„Harold!"

„Oh fajn! Brooklyn, mala si pravdu a si mojou jedinou spásou v živote. Vďaka, že si nás zachránila a už nikdy ti nebudem nič tajiť. Som hlúpy kripel a... ten zbytok som zabudol," hádajte, kto sa trafil do Kelvingrove na prvý pokus? Dokonca som ani tak veľmi nepotrebovala GPSku, bolo to celkom jednoduché. Keby Harry nebol idiot, už sme mohli byť možno v prvej tretine galérie.

Niekedy v polovici cesty do mňa začal dobiedzať ohľadom toho, že tam netrafím ani ja, keď to nezvládol on, takže sme sa stavili. Keď to nájdem bez zmätku a blúdenia, povie presne to, čo povedal (+ ešte niečo o mojej dokonalosti, čo údajne ‚zabudol'. Jasné, všetci mu veríme.) a keby to nenájdem, pozriem si s ním večer Titanic, ktorý z celého srdca nenávidím.

Nemal šancu.

(a/n: prepáčte, že je časť (znova) až po mesiaci. prisahám, že ďalšia bude max. pozajtra! mimochodom, kto by chcel, follownite si ma na insta @msxh94. majte pekný večer!)

Naabot mo na ang dulo ng mga na-publish na parte.

⏰ Huling update: Feb 02, 2016 ⏰

Idagdag ang kuwentong ito sa iyong Library para ma-notify tungkol sa mga bagong parte!

homeTahanan ng mga kuwento. Tumuklas ngayon