Jednodielovky

Svet v doménach

Nová jednodielovka! :D jeeeej.
S touto jednodielovkou som sa zapojila do súťaže Wattpad Star. Dúfam, že sa vám páči a zanecháte nejaký ten koment s názorom. ^^

Jeden svet.
Dve domény.
Dvaja ľudia.
Jeden deň.
~
Deň, ktorý sa začal rovnako ako každý iný. Zara sa túlala po prírode, ktorá bola ako jej druhý domov. Milovala čerstvý vzduch a západy slnka. Vždy ju fascinovalo ako aj umelé slnko, vytvorené len chemikmi, vie spraviť tak krásnu oblohu okolo seba. A takisto aj hviezdy, ktoré boli umelé. Nič v ich doméne nebolo vytvorené prírodou.
~
Za to v doméne, kde žil Eric bolo všetko pravé. Dnes mali ísť zo školy na exkurziu do umelej domény. V ich doméne panovali zákony a tresty. Museli poslúchať každý rozkaz a keď ho nesplnili, museli si odpykať trest. Tresty boli tvrdé a niektorí trestanci sa vzdávali a chceli trest smrti.
~
V umelovytvorenej doméne neboli žiadne tresty a tak si mohli robiť čokoľvek sa im zachcelo. Dnes sa Zara rozhodla potuľovať sa po meste. Potrebovala nové jedlo pre zvieratá v prírode, pretože každý sa ich bál, až na ňu. Sú to tiež živé tvory ako oni a majú právu prejavovať svoje pocity. Možno inými spôsobmi, ale Zara verila, že nie sú zlí. Len sa potrebujú k niekomu vyrozprávať. Vošla do mesta, kde boli rôzne obchody. Od technických vecí, cez chemické až po tie najmenšie maličkosti. Všimla si skupinku mladých ľudí a okolo nich ochráncov. Ďalší tupci z druhej domény, ktorý si myslia, že ľudia ako Zara sú zlí a sú to vražedné mašiny.
~
Dnes sa Ericová trieda vybrala na exkurziu do umelovytvorenej domény. Všetko začalo úplne v poriadku, ochranci boli okolo nich, ale potom sa začal boj o život. Niekto z domény začal strielať. Nikto nevedel o tom, že je to len zábavka. Kým sa Eric spamätal, celá jeho trieda bola fuč a on stál v strede ulici sám. Okolo neho sa pohybovali rôzny ľudia. Zrazu do neho niekto napálil.

,,Prepáč," ospravedlnila sa mu nízka brunetka.

Mal strach. Bál sa ľudí, ktorí tu boli. Aj tej baby, pretože si myslel o nej len to najhoršie.

,,Takto tu nemôžeš byť," a tak sa začal ich spoločný život.

Zara ukazovala Ericovi celú doménu. Bol uchvátený krásou toho všetkého. Konečne pocítil voľnosť. Nemusel sa riadiť pravidlami a mohol si robiť, čo zachcel. Spoločne pozorovali západy slnka, kŕmili zvieratá, všetko robili spolu. V jeden deň sa ale niečo stalo, čo nikto nečakal.
V umelovytvorenej doméne povolili vstup do druhej domény. Zara vedela, že Eric sa po tých rokoch bude chcieť vrátiť domov, no stále v hĺbke duše dúfala, že neodíde. Lenže ten deň nastal.

,,Budeš mi chýbať," objala ho. Pevne ju držal a snažil sa prehovoriť, aby ju opustil. Po tých rokoch chcel vidieť svoju rodinu. ,,Eric," šepla jeho meno. Nechcela myslieť na to, že odchádza.

Tak sa aj stalo, odišiel a už sa nevrátil. Zara preplakala celé noci pri tom istom strome. Jediné živé tvory, ktoré boli pri nej boli zvieratá, o ktoré sa spolu starali. Všetko jej pripomínalo Erica.

Zara sa stala viceprezidentkou v umelovytvorenej doméne a dnes mala ísť na otváranie novej domény.

Eric sa stal taktiež viceprezidentom domény, ale tej jeho.

Pravdepodobnosť, že sa stretnú bola miliónová. Ale ani jeden nevedel, že tam bude ten druhý.

Za vlády Erica sa toho veľa zmenilo, všetko bolo ešte krutejšie a on taktiež. Zara zase pozvoľnila celý systém.

Ich pohľady sa stretli a Zara ho mala chuť vyobjímať a zároveň zavraždiť.

Eric na ňu pozeral, ako na ženu bez rozumu. Nevedel, kto to je.

,,Páni a dámy, slečna Zara Hodgorfová," pri predstavení Zary sa Eric nestačil diviť. Ona.... To je Zara. Keď prešli všetky formálnosti a oni sa mohli porozprávať, Eric prišiel k Zare.

,,Dobrý deň, Zara," pozdravil ju a ňou prešli zimomriavky.

,,Dobrý deň."

,,To som ja, Eric."

,,Ja viem, vražedný Eric," povedala úplne bez záujmu a otočila sa mu chrbtom. Potláčala slzy pri spomienke, ako sa celé tie roky kamarátili a teraz je z neho vražedný Eric.