Láska Cez Internet

8.časť.

...s pohladu Madie...
Zaskočilo ma to lebo on mal už veľa báb a myslela som si že jeho mamka je fajin...

Madie: Zlato to je v pohode my to zvládneme :)

Jonh: Lásko si úžasá milujem ťa :*

Madie: Ja teba ešte viac ^^

Jonh: Ehm Madie? Ja ti musím niečo povedať...
 

Toto nieje dobré...!! Kua! Toto... aaaach!!!!

Madie: Do toho :) ;)

Jonh: Zobrali ma na školu v Londone... Je to jedinečná šanca.

Madie: Kedy ti to povedali?

Jonh: Viem to týždeň.

Madie: Koľko tam budeš?

Jonh: Zatial 3 mesiace a ak sa mi bude dariť tak tam budem musieť ostať.

*píííp* zapípal mi mobil.

Jonh: Zatial 3 mesiace a ak sa mi bude dariť tak tam budem musieť ostať.

Prestala som vnímať. Stála som na mieste a mobil mi padol z ruky. Po chvíli som padla na zem aj ja. Zoplazila som sa ku dverá, snažila som sa postaviť a stisnúť kľučku lenže som na to nemala dosť síl. Podlomili sa mi kolená a zošuchla som sa pri dverách. Začala som plakať. Strašne moc. Snažila som sa nájsť mobil a zavolať mu lenže som cez slzy nič nevidela a tak som tam ostala plakať.

Všetko biele... je mi to tu povedomé.
Nemocnica... Nevedela som prečo som tu však som iba plakala. Po pár minutách prišiel doktor. "Prečo som tu?" Zdvihol hlavu od nejakého zošita do ktorého si niečo zapisoval. "Aaaaaa.... už ste vstala." Povedal celkom milo. "Odpadla ste." "Prečo som odpadla?" Opýtala som sa prekvapene. "Predpokladáme že ste už dlhú dobu nič nejedla." Ako o tom vedia?! Áno nejedla som lebo mám otca už dlho v nemocnici na pozorovaní lebo má nejaké ťažké problémi tak som v depkách... "Nie ja som jedla. Ja jem!" Zaklamala som mu. On len pokrútil hlavou a odišiel.

"Madie žiješ!!!" Rozleteli sa dvere a v nich stále Jonh. Mal celé uplakané oči. Ale aj tak bol úžasný. "Áno žijem." Povedala som a zachichotala som sa. "Nevieš si predstaviť ako som sa o teba bál." V ruke držal kyticu ruží. Moje obľubené kvety :3. "No tak to neviem." Povedala som zo smiechom. "Za šesť dní sú vianoce... budeš tu aj cez ne?" Opýtal sa trochu zo zlomeným hlasom. "Vyzerá to tak zlato." Povedala som posmutnele. Snažila som sa usmiať ale vyšla s toho len grimasa... "Neboj zlato ja sem prídem cez vianoce a oslávime ich spolu! Budem tu každý deň na teba dávať pozor a rozprávať sa s tebou. Vyzdobím ti to vianočne! Celú izbu!" Hovoril to celkom nahlas a žiarili mu oči. Bol rozkošný :3. Ja som sa len smiala. "Počkaj tu ja sa hneď vrátim!" Poskakoval si a spieval si vianočné pesničky. "A môžem niekam ísť?" Zakričala som na neho zo smiechom.

"Som tuuuuu!!" Držal krabicu plnú ozdôb. Stále mu žiarili oči.

"Takže toto dáme sem a toto dáme sem a toto ti dám sem! Nie sem! Áno sem tu to bude lepšie." Pozorovala som ho a smiala sa. Teraz oči žiarili už aj mne. Na sekundu som zavrela oči a on už bol nalepený ma mne. Cítila som ako ma zdvihol a spojil naše pery... Bola som v siedmom nebi.

-----------------------------------------------------------
Áno dočkali ste sa. :D 514 slov! :D Chcela som sa opýtať že či by niekto čítal príbeh ktorý by som chcela začať písať. Bol by to príbeh o vianociach o láske a tak :) :D čítal by to niekto? :D A chcela som sa poďakovať za 114 pozretí :33

Byee:))