all of the problems

×

S plačom vybehla von z paneláku a zastavila sa pod malou strieškou, ktorá chránila chodník a areál pri zvončekoch od snehu či dažďu.

Bola tak strašne uplakaná, že sa nedokázala pohnúť, a tak sa len oprela o stenu paneláku a zviezla sa po nej dole, až k zemi.
Čupla si a tvár si dala do dlaní.

Čo komu kedy urobila?
Vždy sa každému snažila iba pomôcť. Snažila sa, aby všetci okolo nej mali dobrý život, a očakávala, že sa jej to vráti. Lenže život je sviňa, a ona mala horší život a väčšie problémy, ako všetci tí, ktorým kedy pomohla dohromady.

Trasúca sa od plaču vstala a utrela si slzy. V hlave akoby jej preplo, vytiahla z vrecka kľúče od auta a bežala na parkovisko, aby nebola celá od snehu.
Toto ju vždy ukľudnilo, nasadla do auta, rozmýšľala, a len tak si jazdila po okolí.

Odomkla dvere auta jej adoptívnych rodičov, nasadla, a chvíľu si iba ohrievala jej skrehnuté ruky.
Dala kľúč do zapalovania, zapla si pás, naštartovala, a išla.

Nevedela, kam ide. Nevedela, kam sa dostane, pretože to ani nevnímala. Vnímala iba všetky jej problémy, ktoré sa na ňu odrazu zosypali, keď jej ignorujúci adoptívni rodičia aj na Vianoce radšej zostali v práci, akoby strávili tieto pekné sviatky s ich dcérou.

Samovoľne zabáčala a išla po tmavých, večerných, zasnežených uliciach, až sa dostala na miesto, kde ešte nikdy nebola.

Pri pohľade na rodinku v aute, ako sa veselo usmieva a vyspevuje si rôzne vianočné koledy, ktorá ide oproti v aute, sa zase rozplakala.

Prečo niečo takéto nemôže zažiť so svojimi rodičmi aj ona?
Jej adoptívni rodičia si ju vôbec nevšímajú, a jej biologickí ju odložili hneď, ako sa narodila, pretože chceli iba jedno dieťa, a ona bola druhá v poradí.
Toto všetko sa o nich dozvedela, aj keď to vlastne ani vedieť nechcela. Ešte viac ju to ranilo, a pripadala si ešte viac odstrčená, ako niekedy inokedy.

Nemala kamarátov. Veď kto by sa už bavil s adoptovaným dievčaťom, ktorej ryšavé vlasy stáli na všetky strany? Áno, hral v tom roľu aj jej výzor.

Nenávidela sa za to, ako vypadá, a spolužiaci jej to ešte viac sťažovali ich nadávkami, násilím a všetkým okolo. Všetci jej hovorili, že vypadá ako jahoda, pretože bola trošku pri tele a mala vždy načervenané líca.

Ešte stále po tele mala milióny a milióny modrín, ktoré deň odo dňa pribúdali, vďaka kopancom a bitkám.

Väčšinu času trávila doma. Stal sa z nej samotár, neverila nikomu, len samej sebe. Ale tá samota ju privádzala do takých silných depresií, že dúfala, že si ju jej adoptívni rodičia aspoň niekedy všimnú.

Stále mala falošnú nádej. Nevedno, či v tú nádej niekedy na 100% skutočne verila aj ona sama, ale to jediné ju ešte držalo nad vodou.

A táto nádej stroskotala, práve na Štedrý deň. Nikto s ňou nemal večeru, nikto s ňou nerozbaloval darčeky, nepozeral sa s ňou na vianočné filmy, ako to robí každá normálna rodina. Stačilo by jej, keby s ňou aspoň niekto bol na Vianoce doma, užíval si sviatky.

Ten niekto mali byť rodičia, no aj tí ju sklamali.

Začalo husto snežiť, a stierače pomaly nedokázalo odhŕňať sneh z čelného skla.

Oči jej náhodou zablúdili na jej zjazvené ruky. Každá jazva, ktorú mala, predstavovala každú jednu bolesť a sklamanie, ktoré zažila. Nemohla sa nikomu vyrozprávať. A tak do ruky vzala žiletku, a fyzická bolesť odrazu prebila tú psychickú. A presne tak to chcela.

Začala raz, a už nešlo prestať. Bola to ako droga, jej problémy mizli, možno by stačilo, keby to aj teraz znovu urobila.

Možno by stačilo, keby sa znovu porezala, keby znovu vzala do rúk žiletku.

Ale najprv sa chcela vyplakať. Plakala a plakala, až nasadla do auta a vezie sa v ňom, nevedno kam, na zamŕzajúcich cestách, v časti niekde za dedinou, kde to nepozná.

Zase si spomenula na všetku bolesť.

Zrazu jej zrak oslepil kamión idúci oproti.

V hlave sa jej vytvoril plán, ako toto všetko trápenie ukončiť.

Stačilo by, iba keby strhla volant. Bola by mŕtva, bola by voľná.

Chýbala by niekomu?
Jasné, že nie.

A tak v zlomku sekundy, rozhodla sa svoj život plný trápenia ukončiť.
Strhla volant do protismeru a neunúvala sa auto zase zaradiť do svojho pruhu.

Tuho privrela oči a čakala, kým to celé skončí, kým už bude preč, mŕtva.

Začula škrípanie kolies, piskot, trúbenie, až nakoniec zacítila silný náraz.

Kamión do nej narazil, a jej sa na tvári usídlil spokojný úsmev. Konečne bude jej svet bez problémov, pretože nebude existovať.

Hneď na to zacítila ohomnú bolesť. Nevnímala nič okolo, iba ohromnú bolesť v bruchu, hlave, rukách, a sklo, ktoré sa rozbilo a zapichlo sa jej všade okolo.
Bolesť sa zväčšovala a rozširovala sa po celom tele. Nedokázala by povedať meno časti tela, ktoré by ju nebolelo, pretože také ani nebolo.

Nedokázala sa nadýchnuť, všetko okolo sa točilo aj napriek tomu, že mala tuho privreté oči.

Cítila krv, ako jej ide z čela, a ohromná bolesť neutíchala.

Tak moc jej zvonilo v ušiach, ale aj napriek tomu ešte dokázala počuť cudzí hlas, volajúci na ňu:
"Slečna, ste v poriadku?!"

No nedokázala odpovedať. Dlho bola bez vzduchu, nedokázala sa nadýchnuť, no odrazu...

Videla len ohromujúcu žiaru, nič necítila, nič nepočula.
Akoby stratila všetky zmysly.

Žiara sa približovala a približovala, až ju úplne pohltlila, a odrazu, akoby neexistovala.

A všetky problémy, akoby zmizli.
Bola totiž mŕtva.

Nerozmýšľala, necítila bolesť. Už viac nie. Oslobodila sa, aj keď zbabelou sebevraždou.

Až po jej smrti si ju jej adoptívni rodičia začali všímať. Došlo im, že dieťa nie je zvieratko, ktorému stačí iba trochu jedla a pitia, aby prežilo.

Dieťa potrebuje lásku, ktorú, mu ale oni nedávali. Zožieral ich pocit viny, že zabili vlastné dieťa.
Vedeli, že to tak bolo.

† 24.12.2015, Leah Reed

Venovavie

Táto jednodielovka je venovaná mojej úžasnej @Naxtys , ktorá si jednu priala na Vianoce, takže zlato, pre teba všetko ❤
Ospravedlňujem sa že je taká smutná a strašne... no na mňa moc nezvyčajná téma jednodielovky, ale iná ma nenapadla, a dúfam aj tak, že sa bude páčiť a nebudeš sa hnevať že som vybrala takúto tému :/ :D

Takže Lia, moc ťa ľúbim, ale to ty vieš :3 ako aj celé RUNY, ktoré nikdy neopustím, pretože ako Jožko povedal, sme "Virtuálna parta celebrít" :'DD a ja o moje celebrity prísť nechcem ❤ :)

Lia, moc pre mňa znamenáš, lepšiu kamarátku som si ani priať nemohla :) takže zostaň tak úžasná, aká si :3 ❤

A vám všetkým želám
Veselé Vianoce a Šťastný Nový Rok
A nech teda nikto nedopadne ako tuto Leah :/

Dúfam že sa jednodielovka páčila, prajem vám veľa darčekov, super chvíle strávené s rodinou a aby ste na Silvestra neohluchli od petárd. :)

Babu, xx