Inside your heaven [HP Fanfiction]

9. Dokonalá

„Skutočná láska vždy silnie žiarlivosťou!" (Stendhal)

Andromeda ukončila bozk. Odtiahla sa od Teda a ten otvoril oči. Usmievala sa. To ho potešilo, pretože sa bál, že zase cúvne a že jemu ostane iba spomienka na túto chvíľu.

„Neviem ale, čo budeme robiť ďalej," povedala po chvíľke ticha, ktoré medzi nimi panovalo. „Chcela by som sa s tebou držať za ruku a bozkávať vždy, keď budem mať na to chuť, ale obaja vieme, že to nie je možné."

„Nejako to tajne zvládneme," žmurkol na ňu.

„Ak mi zlomíš srdce, Tonks!" znova varovne na neho namierila prstom. „Oľutuješ to!"

„Je mi to úplne jasné," pobavene sa na ňu pozrel. „Ver mi, nemám v pláne ti zlomiť srdce. Skorej sa obávam toho, že to možno jedného dňa urobíš ty mne."

„Veľmi vtipné," odvetila mu.

„Andromeda, pozri," znova ju chytil do svojej náruče. „Budem o túto lásku bojovať."

„Vážne?" pousmiala sa.

„Áno, pretože teraz, keď si moja, ťa už nikdy nepustím," žmurkol na ňu.

„Ale nesmieš to nikomu povedať. Ani Xenophiliusovi a už vôbec nie tým dvom!"

„A ty to nepovieš, Pris?" spýtal sa jej.

„Fajn, Xenophiliusovi to povedať môžeš," pripustila. Pretože Priscille sa to chystala povedať. Nemohla by mať pred ňou takéto veľké tajomstvo.

„V sobotu je Rokville, všetci tam pôjdu a my dvaja sa stretneme tam kde naposledy, dobre?" usmial sa na ňu.

„Som za," prikývla.

„Daj mi ešte jeden bozk," požiadal ju.

„Niekto nás tu môže uvidieť," šepla.

„Menej rečí, Dromeda a viac činov," zasmial sa Ted.

Andromeda sa na neho zamračila a on sa rozosmial. „Tss!" sykla.

„Psst!" odvetil jej a potom sa zmocnil jej pier a znova si vychutnával jej sladký bozk.

***

„Okamžite mi povedz, čo sa stalo!" Priscilla sa vrhla na Andromedu, len čo sa vrátila do klubovne a vošla do izby. „Celý deň si nejaká čudná a teraz si bola skoro hodinu preč a v knižnici si nebola, to viem. Okrem toho Fabián hovoril, že si nakričala na Tonksa a chcela s ním hovoriť o samote. Tak, čo sa deje, Andy?"

„Pris, upokoj sa," zasmiala sa Andromeda. „Poviem ti všetko."

„Tak hovor, nevidíš, aká som nedočkavá!" Priscilla rozhadzovala rukami okolo seba.

„Chcela som Tonksovi povedať, ako veľmi ho nenávidím," rozprávala jej Andromeda. „Pretože je to pravda. Poplietol mi hlavu a ja viem, že to nie je správne. Ale, moje srdce hovorí niečo iné."

„Čože?"

„Ja som sa do neho zaľúbila, Pris," riekla Andromeda.

„Počkaj, čože?" Priscilla sa tvárila šokovane. „Myslela som si to, ale nemyslela som si, že to niekedy priznáš sama sebe a nie to ešte mne, alebo nebodaj jemu. Čo sa stalo potom, čo?"

„Povedala som mu, že mi život ukázal, že láska je klamstvo. Kvôli mojej rodine a podobne. Lenže potom som spoznala bližšie jeho a ten jeho prihlúply úsmev a ja neviem, Pris, kedy a ako sa to stalo, ale zaľúbila som sa do neho. Povedala som mu to a on mi povedal, že ma ľúbi, že ma ľúbi," rozprávala jej Andromeda.