Nespútaná

1. časť Ohnivá záplava

Zobudila som sa na hrozné rinčanie budíka. Buchla som po ňom rukou. Nič. Skúsila som to znova. Zase nič. Tak som to skúsila aj po tretí krát. Stále rinčal. Stratila som nervy a hodila budík o zem. Konečne prestal. To je božský kľud. Schúlila som sa znova do periny. „Amy." doniesol sa ku mne mamin hlas. „Amy vstávaj." vošla mi do izby. Otvorila som jedno oko a pozrela som sa na ňu. „Nie vôbec nemusíš klopať. Mne súkromie netreba." povedala som ironicky. „Keby som to neurobila, ešte stále by si spala. A teraz vstávaj!" povedala mama, odišla a ja som sa pobrala do kúpelne. Skoro som sa zľakla vlastného odrazu. Vlasy mi stáli na všetky strany a tie kruhy pod očami. Včerajšia cesta z Londýna bola namáhavá. Boli sme s Miou (mojou naj kamoškou ) na výmennom pobyte v Londýne. Dala som sa dokopy. Okúpala som sa, dala som si na tvár tenkú vrstvu make-upu, špirálu a lesk. Vlasy som si rozčesala a trochu upravila aby mi nelietali zo strany na stranu a ešte oblečenie. Dala som si kvetinovú sukňu do pása, biele triko, náhrdelník (s mojimi iniciálkami AH) a baleríny. Pozrela som sa do zrkadla. Zvládla som to. Konečne som vyzerala ako človek. „A som späť." povedala som si sama pre pre seba. Vyšla som z domu a tam už na mňa čakali Mia a Kristy. „Čaute baby." povedala som. Kristy ma objala. „Ahoj Amy. Konečne si späť." povedala Kristy. „Ahoj Amy." povedala Mia. „Tak čo? Ako bolo?" spýtala sa Kristy. „No čo ti budem vravieť. Bombovo. Kluby, skvelé obchody a sexy chlapci." povedala som. Mia sa usmiala. „Och, kiežby som tam bola s vami." povedala Kristy. „Raz sa tam môžeme ísť pozrieť." povedala Mia. „Skvelé." povedala Kristy. „A čo je nové?" spýtala som sa. „Prišiel nový chalan." povedala Kristy s úsmevom. „Pri mojom šťastí to bude nejaký pošuk." povedala Mia. „Práveže nie. Je úžasný. Sexy, nebezpečný a záhadný." rozplývala sa Kristy. „Vážne? A ako dlho tu je." spýtala som sa. „No vlastne prišiel pár dní po tom čo ste odišli." povedala Kristy. „Aha. zoznámiš nás s ním?" spýtala sa Mia. „To bude menší problém." povedala Kristy. „Prečo?" spýtala som sa zaujatá zmenou jej postoja. „Je to blbec. Vyberá si iba baby najlepšej kategórie. Ja som mu nestála ani za zmienku." povedala Kristy trochu smutne. „Ale kdeže." povedala Mia aby ju trochu utešila. „Je to debil. Ty si predsa úžasná." povedala som. „Díky baby, ale mňa nejako nezaujíma." povedala Kristy ale ja som v jej hlase rozpoznala ešte náznak vzrušenia. „Čo sa stalo? Hovor!" povedala som. „Začali sme s Jaydenom chodiť." povedala a po tvári sa jej rozľahol široký úsmev. „To je skvelé." povedala Mia. „Vážne? Gratulujem." povedala som. Jayden bol pekný, milý a hlavne v poho chalan. Prajem im to. Prišli sme do školy. Tam sme sa so všetkými zvítali a potom nasledovali nudné hodiny, obed pri ktorom sme kecali o všetkom možnom a opäť nudné hodiny. Učiteľky nás privítali v škole. Konečne to mučenie skončilo a ja som mohla ísť domov. Šla som cez školský pozemok až ku bráne, keď som si všimla nejakého chalana. Mal na sebe obtiahnuté tričko v ktorom mu bolo vidno svaly. Jeho havranie vlasy mu rozfukoval vietor a ... jeho oči. Stretli sme sa pohľadmi. Mal oči modré ako more a hlboké ako studne. Z nejakej príčiny som nemohla uhnúť pohľadom. A bolo vidno že ani on nechcel. Pri pohľade jeho očí som sa zachvela. Na tvári sa mu objavil úsmev. Do riti. Nech už konečne uhne pohľadom, pretože ja to nedokážem. Zrazu ma nikto chytil za ruku. Bola to Kristy. „Ahoj čo tu len tak postávaš?" vytrhla ma z jeho spárov. Potom si uvedomila že sme sa na seba pozerali. A že on na mňa pozerá ešte stále. Niečo na ňom sa mi zdá hrozne povedomé. „Ty koky. Väčšina báb mu nestojí ani za pohľad." povedala. Stále tam stál pri bráne opretý o múr. „A čo mám z toho keď to je debil. A kde je vlastne Mia?" spýtala som sa. „Na krúžku. Nepamätáš?" spýtala sa Kristy. „Aha, vlastne hej." povedala som. „Však je úžasný?" spýtala sa Kristy. „Kto?" spýtala som sa zahĺbená do vlastných myšlienok. „Veď ten chalan predsa. Zem volá Amy." povedala s úsmevom Kristy. „Dá sa." povedala som čo najnenútenejším tónom. „Dá sa? Veď je úžasný. A inak volá sa Lucas." povedala. „Lucas?" povedala som si sama pre seba. Prechádzali sme popri bráne. Popri ňom. Ešte na malý okamih sa naše oči stretli a on povedal: „Ahoj červenovláska."