Bol večer pred Vianocami a ako tradične v zime sa už zotmelo. Rok čo rok ma niečo v tomto čase ťahalo von. Tomuto vábeniu som vždy podľahla.
Rada som sa sama prechádzala mestom a vnímala tóny kolied. Prenikali do každej mojej bunky a roztancovali ju. Neexistovala melódia, ktorú by som v tej chvíli necítila. Bola som súčasťou davu, z ktorého ku mne prenikali lahodné vône medovníkov a vianočného punču. Každý sa za niečim ponáhľal a mne nezostávalo nič iné ako prispôsobiť sa tempu a hýbať sa v rytme hudby.
Všetko naokolo mi pripomínalo ako sa k nám, ako mačka zakrádajú Vianoce. Tušila som, že tieto budú iné. Krajšie, žiarivejšie a šťastnejšie. Na Vianociach som milovala to, že je to jediné obdobie v roku, keď môžeme veriť na zázraky.
Začal poletovať sneh. Zdvihla som hlavu k oblohe a sledovala som ako snehové vločky s ľahkosťou a pompéznosťou dopadajú na zem. Niektoré dopadli aj na moju tvár, kde sa premenili na nežné pohladenie. Nad hlavou mi žiarili tisíce rôznofarebných svetielok.
Bola som taká zasnená, že som si neuvedomila, že ma niečie ruky chytili za pás. Prekvapene som sa otočila a stretla tie najjasnejšie oči. Oči také známe, že na nich nikdy nezabudnem. Boli to oči hlboko vsadené do alabastrovej pokožky, ktoré jemne prikrývali pramene plavých vlasov vytrčajúcich spod čiapky.
,,Tu si," pošepol mi. Pokojne sa na mňa usmieval, zobral moju ruku do svojej a ťahal ma davom preč od všadeprítomného zhonu.
Chladný ako ľad na povrchu, horúci ako oheň vo vnútri- presne taký on bol. Prihnal sa ako búrka za letného dňa, postrhával strechy a vyparil sa rýchlejšie ako kvapky vody z púšte. Napriek tomu mi bol priateľom, rodinou, človekom, ktorého som nenávidela, ale i najlepšou kamarátkou. Bol všetkým, keď som ho potrebovala, i ničím, keď som chcela byť sama.
Onedlho sme zastavili na moste. On si sadol na hrdzavejúce zábradlie pokryté vrstvou ľadu. Každú chvíľu mohol spadnúť do zamrznutej vody a to bol dôvod, prečo to urobil. Miloval riziko, vyhľadával ho ako včely vyhľadávajú kvety.
,,Slnko tam zapadalo v rôznych odtieňoch oranžovej, ružovej a fialovej. Ľudia tam tancovali zvláštne nádherné tance a.." opisoval mi miesta, ktorých neopakovateľnú atmosféru ochutnal. Ani som si neuvedomila, že začal opisovať Vianoce, môj vysnívaný svet snov a kúziel. Pustil ma do vlastnej mysle, aby jeho túžby prebúdzali moje, a tak noc vystriedal náš výnimočný deň.
,, Nemôžem uveriť, že tu zostávaš," povedala som mu.
Každý z nás chce nájsť pod stromčekom, čo si srdce zažiada a ja som dostala ten najkrajší darček, pretože Vianoce sú o maličkostiach, ktoré vytvárajú celok, a o ľuoch, ktorí sú s nami počas týchto vzácnych chvíľ.
Ako zázrakom som prežila dokonalé Vianoce v horskej chate s rodinou a s ním. Za oknami snehové vločky tancovali svoj jedinečný tanec s vetrom.
Veselé Vianoce a šťastný nový rok :)
