Ostrov

S01E01 Skúška sa začína

"Myslíš,že sme zobrali všetko. Na nič sme nezabudli?" spýtala sa Sabina otca keď si sadli na svoje miesto v lietadle. "Neboj zlatko máme všetko" upokojil ju otec. "Len aby. Zaspali sme. Tak sa iba uisťujem" prehovorila. "Neboj tento výlet bude super uvidiš" usmial sa otec. Sabina sa pozrela von oknom. Pod krídlom lietadla videla ešte ľudí ako kontrolujú posledné veci. "Mama nebola proti?" naklonil sa otec aby tiež videl čo sa deje. "Mala k tomu pripomienky.

No naštvala ma keď mi nedovoľuje sa stretávať s vlastným ocom. Už ma netrápi. Teraz som s tebou" precedila cez zuby. "Ale no tak zlatko nemôžeš takto hovoriť" povedal jej otec a pohladkal ju po líci. "Ale môžem. Od kedy ste sa rozviedli je stále nervózna a už sa o tom nechcem baviť" otočila sa k oknu. "Tak fajn, no vedz,že tento týždeň si užijeme. Bude nám tam fajn. Zabavíme sa uvidiš" povedal otec a tiež sa oprel o sedadlo.

Sabina si nasadila slúchadlá a pozorovala ako letušky hovoria pár základnych pokynov. Neskôr nasledoval hluk motora. Sabina musela s nevôľou sluchadlá odložiť. Tlak ju pricapil o sedadlo nemohla sa ani pohnúť. Rukami zvierala operadlo. Nasledovalo vzlietnutie. Niesli sa vzduchom a nad mestom ktoré opúšťali sa trblietali zlatisté mraky. Pilot niečo oznamoval ale Sabina sa ponorila do vlastného sveta. Na palube bolo vyše 200 ľudí. Letušky chodili sem a tam a každého obsluhovali. Ten istý scenár zažívala Sabina stále keď leteli.

Keď sa ponorila do svojho vlastného sveta hlbšie v okamihu zaspala. Zobudila sa az na náhle trhnutia ktoré sa opakovali. "Čo sa deje oci?" spýtala sa otca ktorý vôbec nespal. "Asi majú nejakú poruchu" prehlásil otec keď sa vykláňal spoza sedadla. Vonku bola už tma a turbulencie zosilňovali. Sabina ešte nikdy počas dovolenky s otcom ktorý s ňou cestoval nezažila také silné turbulencie.

Zrazu sa ozval pilot: "Prosím pripútajte si bezpečnostné pásy. Núdzovo pristaneme na ostrove". V tom sa začalo horlivé debatovnie a panika. Letušky vybiehali a upokojovali ľudí. Pred Sabinou sedelo malé blonďavé dievčatko ktoré ju - zo slzami v očiach - pozdravilo. "Všetko bude v poriadku" ubezpečila ju Sabina. Pravdepodobne cestovala sama. Medzi tým sa Sabina stihla pozrieť aj von. Uprostred šíreho mora bol jediný ostrov. Nebol veľmi veľký mal pláž na juhu a vysoké ihličnaté stromy na severe. Cez východ až na západ sa stredom ťahali domy a budovy. Najviac ich bolo pri krajoch a menšie v lesoch ktoré bolo vidieť až z blízkosti v akej sa teraz už nachádzali.

Po pristáti všetci vystúpili von. A zamierili do haly v hotely naproti pristávacej dráhe. Bolo tu teplo a vietor takmer nefúkal. Cestujúci nabrúsene odfrkovali cestou dnu. Posadali si na sedadlá, iní na zem.

"Je nám ľúto no poruchu opravíme najneskôr do 8 hodín. Takže tu budeme musieť istý čas pobudnúť" vysvetľovala letuška "hotel sľúbil,že Vám môže poskytnúť izby zadarmo. Takže sa prosím môžte presunúť do hotela." Nervózni cestujúci sa začali rušne presúvať. Sabine to začalo liezť na nervy keď do nej narazil chlapec a zhodil ju na zem. "Prepáč si v poriadku?". Mal husté blonďavé vlasy modré oči a nie veľmi výrazne lícne kosti. Plné pery a orlí nos. Bol by celkom zlatý keby nebol slepý pomyslela si Sabina. "Hej dávaj bacha" oborila sa naňho Sabina.

Postavila sa a dobehla otca. Otočila sa na chlapca ktorý sa na ňu pozeral akoby neveril,že je živá. Kým im pridelili izby trvalo to dlho a Sabina pozerala na každého vražedným pohľadom. Konečne im pridelili izbu. Bola malá s jedným oknom a boli tam tri postele. Steny boli maslové a podlahu pokrývalo lino.

Sabina aj otec sa hodili na postele. "Toto je ako zlý sen" povedala Sabina dývajúc sa do stropu. "Neboj sa. Už zajtra si budeme užívať more" povedal jej otec. "No jasné. Preleteli sme asi len polovicu cesty. Tak skoro tam nebudeme" rozhorčila sa Sabina. "Sabi všetko bude dobre. Ber to ako turisticky výletik. Nové dobrodružstvo" znova oponoval otec keď v tom do izby zaklopala nízka černoška. Mala niečo okolo 50-ky. "Dobrý večer. Ja.....povedali mi,že tu je voľná posteľ...... tak ma sem pridelili" začala skromne. "Ale samozrejme. Nech sa páči" ozvala sa v otcovi dobrosrdečnosť. "Ďakujem" povedala žena. Sabina sa prevalila na tvrdom matraci a do hodiny zaspala.

Žeravá tavenina vylievaná do mora. Elektrické prúdy sa tiahnu a vreskot sa ozýva. Tažké zvuky doliehajú a už nikto nemá nárok na slobodu.......

Ráno keď sa Sabina prebudila bolo v izbe strašné teplo. Vonku bolo počuť rôzne zvuky. Zvuky vtákov, pohojdávajuce sa stromy a zvuk štartujúceho lietadla. "Otec!" zvrieskla Sabina. V tom sa prebral aj otec aj žena. "Prečo nás nikto nezobudil!?" zhíkla a rozbehla sa von s izby. O pár sekúnd na to vybehol aj jej otec s batožinov a aj žena. Vybehli von z hotela, keď tam stála skupinka ľudí.

Lietadlo bolo pred nimi už vo vzduchu. "Ako nás tu mohli zabudnúť?" hovoril jeden muž svojej tehotnej žene - prateľke. V skupinke bolo asi 15 ľudí. Aspoň toľko narátala Sabina. "Nebolo im to čudné,že im chýbajú cestujúci" ozvalo sa sa ňou. "Určite sa vrátia. Idem sa spýtať na hotel" bol další hlas tentokrát mladej ženy. Vyzerala tak na 25. Muži z autom práve stáčali káble do cisterny s palivom. Sabina sa ich chcela opýtať čo sa to tu doriti deje!? zúrila v mysli Sabina.

Keď v tom lietadlo vybuchlo. Zblklo ako ohniva fakľa. Červeno-čierna machuľa stúpala a kusy lietadla padali dole do mora. "Môj manžel...... nie!" zvierala si na zemi kolená 25 ročná žena ktorú predtým pozorovala Sabina. V tom Sabine doplo. Žeravá tavenina sa vylieva do mora. Môj sen. Toto bolo v mojom sne. "Otec" skríkla naňho Sabina keď v tom vodu ožiaril elektrický prúd. Rohľahol sa krik a vreskot.

《《《 ☆ 》》》

Taaak toto je môj další príbeh :D Vopred sa opravedĺňujem za gramatické chyby a preklepy. Dúfam,že sa vám príbeh bude páčiť a bude pre vás niečim zaujímavý a radi si ho budete čítať ;-) :D
Normal_xx_2015