Nutella Boy [Sk] ÚPRAVA prebieha

T h r e e

Chvíľu sme na streche sedeli v tichu a obdivovali hviezdy. Celý ten čas som si akosi nebola istá sama sebou, dávala som si pozor čo poviem, a bola som dosť ostražitá.

,,Takže, za ten čas čo som tu nebol, čo máš nové?" začal s debatou.

,,V podstate nič také." stručne som odpovedala.

,,A čo chalani? Nevrav mi, že si stále sama." začal so zvodným tónom.

,,Niall ty vieš že by som ti to hneď povedala. A okrem toho, sám vieš, že ja na lásku moc niesom."

,,Ale prosím ťa." prevrátil očami. ,,Včera keď si šla po ulici, polovica chalanov sa za tebou obzerala. A poviem ti pravdu, moc sa mi to nepáči. Nepáči sa mi, že po tebe pozerajú."

,,Ty ma sleduješ?"

,,Nie, bola to náhoda. Len som..." nastalo ticho. ,,Bol vyhodiť smeti."

,,Koše sú už 2 roky na konci ulice, inteligent." zasmiala som sa.

,,Ale nechcem aby sa na teba pozerali." vážne sa na mňa pozrel a ja som sa naňho výstražne pozrela.

,,J-ja neviem, daj si na seba deku alebo voľačo." zmiernil situáciu, načo sme obaja vypukli do smiechu.

,,Niekto tu žiarli?" nadvihla som šibalsky obočie.

,,Ja ? Nie."

,,Teda, možno." nervózne sa poškrabal na zátylku.

,,A ty ?" zmenila som tému. Nehovor mi že v tých miliónoch fanúšičiek sa ti ani jedna nepáčila. " pozrela som sa na neho.

,,Už som ti povedal že sú ako hviezdy. No len jedna môže byť najjasnejšia a ukradnúť moje srdce." naklonil sa ku mne.

Vybuchla som smiechom.

,,Prepáč, prepáč." zakrývala som si ústa.

,,Sprostá." šľahol ma po ramene. ,,Zajtra sa pôjdem prejsť do lesa. Do nášho bunkra. Pridáš sa?"

,,Uh asi nie." vykrúcala som sa.

,,Máš niečo v pláne?"

,,Vlastne áno." odpovedala som.

,,A čo také ?"

,,Hmm..." otočila som sa. ,,Skočím za starkou."

,,Tvoji starí rodičia bývajú v Yorkshire." vypľul mi to do tváre.

,,Noa?"

,,To ti nezožeriem." postavil sa. ,,Máš smolu."

,,Fajn buď príď dobrovoľne, alebo prídem k vám a prehodím si ťa cez plece." mykol plecami.

,,No tak fajn teda." vzdala som sa.

,,Niall budem musieť ísť. Rodičia ma budú hľadať." povedala som a postavila som sa. Niall bol ticho.

Namierila som si to k môjmu oknu do izby, no v tom sa ozval Niallov hlas.

,,A pusu nič?"

,,Si veríš Horan." odkričala som mu naspäť.

,,Ale ja ju chcem!" kričal cez strechu.

Váhavo som sa vydala k nemu po streche, a priblížila som si svoju tvár k tej jeho. Zatvoril si oči, zatiaľ čo tie moje boli dokorán otvorené.

Naše tváre boli nesmierne blízko a cítila som jeho dych na mojej pokožke.

,,Ale ja vzťah nehľadám. A už vôbec nie s mojím najlepším kamarátom." šepla som a odkráčala som smerom k môjmu oknu. Naspäť mi to už šlo ľahšie ako tam.

,,Kde si bola?" ozval sa hlas na ktorý ma strhlo keďže v mojej izbe bola ešte tma.

,,Mami chceš mi spôsobiť infarkt?" 

,,To nebola odpoveď na moju otázku."

,,Fajn, fajn. Bola som na streche... S Niallom." dodala som a čakala som poznámky typu chceš sa zabiť, a či mi preskočilo.

,,Ako za starých čias?" prekvapivo sa na mňa usmiala.

,,No... snažili sme sa. Ale nie je to také ako predtým."

,,Viem." povzdychla si. ,,Ale daj mu ešte šancu. Mali ste sa radi."

,,Posnažím sa." usmiala som sa.

,,Dobrú noc, Rose."

,,Dobrú mami."

Kiežby som bola človek ktorý ľahko zaspáva. Lenže hneď ako si ľahnem, napadnú ma tie najhlbšie myšlienky.

A tak, skúste hádať, nad kým som premýšľala skoro celú noc.

_____________________

Prepáčte za chyby ale autocorrection na  je hnus:D
Ďakujem všetkým čo čítajú tento Nutella príbeh, a hlasujú, alebo komentujú krásne komenty ❤
Držte sa!

Xx N Xx