Heaven

†

Smrť. Premýšlali ste nad nou niekedy ? Ja áno. Keď sa mám priznať premýšlam nad nou dosť často. Chcela by som to zažiť. Aký je to pocit ? Nád čím pri tom rozmýšlate ? Boli to ?

Tie otázky mi v hlave vŕtajú už odkedy moja matka zomrela. Mala som 14. Bolo to najhoršie čo sa mi mohlo stať. Veľmi som ju milovala.

Moji rodičia sa rozviedli keď som bola ešte malá ale stále spolu udržiavali kontakt. Nikdy som nevedela prečo sa tak krásna, inteligentná a ambiciózna žena ( moj mama) dala dokopy s niekym ako je môj otec. Boli veľmi rozdielny. Ja viem hovorí sa , že protiklady sa priťahujú ale verte mi takto to určite nebolo. Oni sa v podstate neznášali. Neviem ako to boolo predtým, možno, že sa naozaj milovali, a že časom sa to zmenilo ale ja som si aj tak vždy myslela, že boli len neopatrný a keď som sa narodina boli spolu len kvôli mne. A preto ma otec neznáša. Lebo som mu skazila život.

Keď mama zomrela musela som sa odsťahovať k nemu. Aj keď som v podstate mala bývať sním a jeho ženou, nebolo to tak. Každé ráno keď som išla do školy boli v práci a prišli až neskoro večer a niekedy ani to nie. Takže som mala celý dom pre seba. Bývali sme kúsok od mojej starej mamy (z otcovej strany). Každý deň som chodila k nej. Nie žeby som mala nutkanie byť snou alebo tak niečo ale chcela som byť s mojimi jedinými láskami. Mojimi ujmi. Boli sme ako súrodenci. Blbli sme spolu, smiali sa , bili sa a navzájom chránili. Boli jediné moje potešenie v tomto mizernom svete. Lenže jedného dňa sa z "mizerneho života" stala hotova katastrofa.