Nutella Boy [Sk] ÚPRAVA prebieha

F o u r

Rose:

3:40

Je už toľko hodín a ja nemôžem zaspať. Zobudila som sa o druhej v noci,a už vtedy som pochopila, že znovu nezaspím tak ľahko. Zasvietila som si v izbe, a hľadala som pohár s vodou. Kde do čerta je?! Dala by som ruku do ohňa za to, že som ho tu položila.

Podišla som k oknu a otvorila som ho. V Niallovej izbe sa už nesvieti, ako inak, jediný šialenec ktorý je hore, som ja.

Zišla som teda dole do kuchyne po pohár vody. Bola som hrozne smädná, asi z toho, že som včera skoro nič nepila.

Keď som sa napila, bolo mi hneď lepšie. Moje viečka mi oťažili, a tak som sa pobrala naspäť hore do svojej izby. Pomaly som otvárala dvere, snažila som sa nevyliať pohár.

,,Preboha!" skríkla som a pustila pohár z ruky. Ten sa rozbil a voda sa vylievala po pramienkoch po koberci.
Silueta muža stála pri okne.

,,Prečo kričíš?" zašepkal dotyčný a postavil sa predo mňa. Podľa šepotu som však nevedela rozoznať, kto to je. Stále som sa bála a adrenalín sa mi rozlieval v krvi.

,,Kto do čerta?" prižmúrila som oči. Nevedela som naňho zaostriť.

Silueta podišla k oknu a ja som pomaly rozonávala črty blonďavých strapatých vlasov. Aj jeho vôňa už mi bola známa. Už mi chýbali iba modré oči.

Úľava zaplavila moje telo. Jeho ruky ma obmotali okolo pása a ja som sa nebránila.

,,Ako rýchlo ti bije srdce." zašepkal a potichu sa zasmial.

,,Vieš, bežne ma niekto poctí návštevou v noci. Ako si sa sem dostal Niall?" spýtala som sa so zvedavosťou v hlase.

,,Cez okno."

,,Ale veď bolo.. Aha.. Ja som ho otvorila. No, nečakala som že mi tu vlezeš." zasmiala som sa tentokrát ja.

,,Prekážam ti?" odtiahol sa.

,,Prepánajána to nie." rozhorčene som rozhodila rukami. ,,Nemohla som zaspať a .." tupá bolesť mi obžierala kotník.

,,Čo sa stalo?" starostlivo sa opýtal.

,,Nič ... Ja.. Len som stúpila na sklo."

,,Len si stúpila na sklo? Žartuješ? Posaď sa ja sa ti na to pozriem."

,,Niall, to nebude potr-" ani som nestihla dokončiť, a už som bola vo vzduchu. Niall ma zobral na ruky, a niesol ma na posteľ. Už som sa zmienila o tom, že je strašne tvrdohlavý?

,,Bolí ťa to ?" pýtal sa zatiaľ čo rozsviecoval nočnú lampu.

,,Len trochu." mykla som plecami. Keď zasvietil, až teraz som si uvedomila, aké je Niall roztomilé stvorenie.

Vlasy mu stáli do všetkých strán, na sebe mal len biele tričko, a nohavice podobné pyžamu. Pousmiala som sa. Sadol si ku mne, chvíľu mi pozeral do očí, a potom mi opatrne chytil členok, a hádzal naň svoje "doktorské" pohľady.

,,Máš v ňom sklo." zatváril sa nepokojne. ,,Ale neboj sa, ja ti ho vyberiem."

Pri tej predstave mi bolo zle. Krv a v nej ešte sklo. Ani náhodou. Pokrútila som hlavou a odtiahla svoju nohu.

,,Čo to robíš?" nadvihol obočie.

,,Nie, čo to robíš ty ?" zbadala som ho s pinzetou v ruke.

,,Idem sa zahrať na doktora." usmial sa.

,,Niall. Ty vieš že si môj najlepší kamarát. Vieš všetky moje tajomstvá. Poznáš ma. Máš krásny hlas, spevák ako ty , tých je málo." povzdychla som si.

,,Čo mi tým chceš naznačiť?" nechápavo sa na mňa pozrel. Fakt ešte stále nechápe?!

,,Nechápeš? Ty si starostlivý, no neviem, či vyberanie skla z nohy, je to pravé pre teba."

,,Nedôveruješ mi?" sklamane dodal.

,,Samozrejme že ti dôverujem. Veď komu inému by som dôverovala keď nie tebe?" chytila som mu tvár do dlaní.

,,Neublížim ti. Neboj." pousmial sa.
A mne už len ostávalo dúfať, že mi to sklo z nohy vyberie tak, že si neublíži on, a ja tiež nie.

Sústredene som pozerala na Nialla, ako má v ruke pinzetu, a sústredí sa na každý pohyb. Pinzeta sa dotkla mojej nohy, a ja som zacítila tentokrát ostú bolesť. Sykla som, pretože to fakt bolelo.

Keď Niall zistil, že ma to musí poriadne bolieť, začal ma upokojúco hladiť druhou rukou po chrbte. Pinzetu vytiahol, a s ňou aj črepinu skla. My sme to prežili.

,,Už len obväz."

Pritiahol si ma k sebe a obmotal okolo mňa svoju pažu.

Cítila som sa fajn.

_______________________

Ďakujem za vašu neskutočnú podporu. ;)

Xx N Xx