Phantom || h.s (Slovak Translation) !POZASTAVENÉ!

thirty one

Harry a ja sme sa na seba chvíľu pozerali, dych sa mi v šoku zasekol v krku. Wesley je preč, len tak – bez varovania, proste je preč. Mihnutím oka prešiel do posmrtného života.

"Musíme ísť," Harry zašepkal a potiahol ma za ruku hore, opatrne sa vyhýbajúc pohľadu Wesleyho matky, ktorá ešte stále stála v záhrade. Avšak nevenovala akúkoľvek pozornosť – znova si sadla na lavičku a utierala si slzy stekajúce po tvári.

Ticho a náhlivo sme šli späť na cintorín. Môžem povedať, že je Harry tiež šokovaný. Jeho čeľusť je napätá a ako sme kráčali, pustil moju ruku, aby si mohol prehrabnúť vlasy.

Aj keď som vedela, že je Wesley mŕtvy, mám pocit, ako by som o neho naozaj prišla, aj keď teraz odpočíva v pokoji, uvidím ho znova, až zomriem a prejdem do posmrtného života, časom. Prešla mnou vlna bolesti, pri myšlienke, ako budem reagovať, keď prejde Harry. Odstrčila som tú myšlienku.

Prišli sme na cintorín a slnko bolo preč, padlo za tmavé línie obzoru. Mraky zakryli hviezdy a vzduch sa naplnil vlhkosťou hroziac tak dážď, pretože jemné mrholenie prestalo skôr. Moje nohy sa topili v blatistej zemi podo mnou.

"Em!" Harry zakričal, očami skenujúc radu hrobov. "Em, poď sem!" 

Spoza vysokého dubu som zbadala pár očí a malé dievčatko sa objavilo, so starosťami na tvári podišlo k nám. Bosé nohy zabárala do bahnitej zeme a jej blond vlasy boli mierne vlhké od dažďa – nie že by niečo z toho cítila, niet divu, že si nevšimla aké špinavé nohy má od hliny a dažďa.

"Čo sa deje?" spýtala sa Em. Jej oči na zlomok sekundy pristáli na mne, než ich presunula späť na Harryho, ktorý sa prakticky týčil nad jej drobnou postavou.

"Ide o Wesleyho," povedal Harry. "Prešiel."

Em zdvihla obočie, vyzerala prekvapene. "Prešiel? Kedy? Ako?"

Trpezlivo som stála vedľa Harryho, pričom stručne vysvetľoval, jeho hlas bol tichý. Em stála s rukami v bok a so zamračeným výrazom.

Nemôžem si pomôcť nevšimnúť jej predčasnú múdrosť. Spôsob, akým stála, ruky vzadu a chrbát vystretý; ako rozpráva, jej pery starostlivo a so súcitom vyslovujú každé slovo. Desať rokov trčí v pomedzí – desať rokov. Keby žila, mala by dvadsať dva. Je mi jasné, že aj keď jej telo nie je v tom veku, jej inteligencia určite áno.

Vypustila som z mysle myšlienky, keď Harry dokončil rozprávanie.

"Zaujímavé," povedala a poklepala si prstom po spodnej pere. "Myslela som si, že ešte chvíľu neprejde. Jeho matka bola tak..." nedokončila.

Harry prikývol. "Všetci sme si to mysleli."

"No," povedala. "Mali by sme byť kvôli nemu šťastní. Tak či tak, čoskoro ho uvidíme." Nepatrne sa na Harryho usmiala.

Niekto z druhého konca cintorína zavolal Emino meno, ona sa otočila a kývla. Krátko sa na nás pozrela. "Som kvôli nemu šťastná. Zo všetkých z nás, si Wesley posmrtný život najviac zaslúžil. Pamätaj na to."

Harry a ja sme ju sledovali, ako sa otočila a prešla cez cintorín, znova miznúc za stromom, tlmené svetlo sa odrážalo od jej svetlo blonďavých vlasov a porcelánovej pokožky.

Pozrela som sa na Harryho. Uprene hľadel po Em, jeho čeľusť bola stále napätá.

"Wesley bol pre mňa ako malý brat," prehovoril ticho. "Viem, že si to zaslúži, ale... tiež chcem prejsť."

"Prejdeš," povedala som.

"Bude mi tu chýbať," povedal Harry, konečne sa na mňa pozerajúc. "Ale som za neho šťastný. Em má pravdu."