Netráp ma

Nový začiatok?

Zas si to skomplikovala. Už som si dokázala predstaviť život bez teba - bol by hrozne nudný - a ty sa zrazu vrátiš a tváriš sa, ako by sa nič nestalo. Prvé stretnutie s tebou po tej dlhej dobe bolo plné sĺz. A to som si myslela, že ťa neznesiem v mojej blízkosti, moje srdce cíti zrejme niečo iné. Medzi nami je asi veľké puto, ktoré sa nezničí pri prvom veľkom probléme, aj keď som si to myslela. Mám v hlave zmätok. Ublížila sa mi - och a ako veľmi - ale stále ťa mám rada. No nikdy to už nebude ako pred tým. Neviem sa ti naďalej zverovať s mojím trápením, ani s radosťou. Nemám ti už čo povedať. Asi len toľko, že si mi chýbala. A stále chýbaš.

Čo by som chcela vynaliezť? Asi stroj času a vrátiť sa do doby, kedy to bolo perfektné. Keď sme boli ty a ja nerozlučná dvojka a popri tom nejakí kamaráti. Všetko je preč. Ostala som už len ja na vlastnú päsť. A prečo? Kvôli tvojej hlúposti a prílišnej zvedavosti. Nemysli si, že len tak prídeš, a ja na všetko zabudnem. Aj keď by som chcela.

Spísala som svoje pocity a popri písaní som vyronila vodopád sĺz. No čím viac som si to čítala, tým viac som bola zmierená s našim osudom. Nie nadarmo sa vraví, že čas lieči. Snáď raz vylieči všetky rany na mojom srdci, ktoré tam po tebe ostali.

Čo mám robiť?! Premýšľam nad tebou každý deň. Možno si sa zmenila, no možno nie a ďalšie sklamanie by som už nezvládla. Prosím, nerob mi to ešte ťažším a nechaj ma. Prepáč.

Ďakujem za všetko. Tvoja "bff".