Nutella Boy [Sk] ÚPRAVA prebieha

S e v e n

Vydychovala som vzduch z mojich pľúc a tak som sa snažila ukľudniť.

,,V pohode?" pobavene sa na mňa díval.

,,Bavíš sa? Ja som sa naozaj bála." výstražne som sa naňho pozrela.

,,Rozlož prosím ťa deku." odignoroval moje upozornenie a podával mi modro-kockovanú deku.

Schytila som ju do svojich rúk a začala rozkladať. Dala som ju približne na stred, pod naše .. Strešné okno. Tým myslím otvor na streche, prekrytý kusom skla. Od okna to malo ďaleko, ale svetlo sa tadiaľ dostalo.

,,Čo to robíš?"nechápavo som zazerala na Nialla.

,,Čo myslíš že robím?" usmieval sa.

,,Ja fakt netuším. Máš v ruke tú čudnú podložku, a neviem načo ti to bude." spozorovala som totiž Nialla, ako má v ruke nejakú kovovo-medenú podložku. V živote som takú vec nevidela.

,,To je na to, aby sme si tu mohli rozložiť oheň, ale popritom nič nepodpálili." vysvetľoval. ,,Nechceme zamrznúť však nie?"

,,Nie, len by ma v živote nenapadlo že niečo také existovať." mykla som plecami.

,,No, kúpil som to v Tokiu."

,,Aha."

Niall mal všetko vopred pripravené. Drevo, podložku, všetko potrebné.
Rozkládal drevo a popritom sa mu sťahovali a naťahovali svaly. Bože, on je tak vypracovaný.

,,Prečo tak na mňa zízaš?" zvodne na mňa pozeral. Potom, ako si všimol že som ohúrená jeho svalmi, naschvál natiahol ruky tak, aby som ich všetky videla.

No musela som zrak odvrátiť inam a ovládať sa. Pokrútila som hlavou a začala sa venovať podrobným úpravám deky.

,,Nepovedal som, že mi to vadí. Kľudne sa pozeraj." zvodne na mňa žmurkol.

,,Už dosť, zase kulturista nie si, nebudeme si klamať." schladila som ho. ,,Môžeš už rozložiť ten oheň?"

,,Jasné." schytil drevo a ja som sa otočila naspäť k deke. Stále som čakala že započujem pukotanie ohňa, no nič. Niall tam bol dosť dlho ticho a tak som sa obzrela.

,,No, kde je?"

,,Kto?"

,,Poštárka." prevrátim očami.

,,Čo?"

,,Kde je ten oheň ty inteligent?" postavila som sa a šla som k nemu.

,, Tak trochu." poškriabal sa na zátylku. ,,Nemám zápalky." povedal a ja som sa hrabala vo svojich vreckách na mikine. ,,Ale neboj, skautský tábor ma naučil ako prežiť drsné podmienky života."

Mykla som plecami a sledovala som Nialla ako berie dva šutre a tvári sa dôležito. No jasné. Máš vidieť ten oheň. Nikde nič.

Niall otáčal šutre do rôznych smerov, polôh, uhlov a šúchal ich každú minútu na iný spôsob. Potom začal od nervov trieskať kameňmi o seba, až som sa bála že keby mu jeden uletí, mám z toho menší otras mozgu. Musela som to vziať do vlastných rúk.

,,No čo skaut-frajer. Asi by si v divočine neprežil." podpichla som ho a čupla si k nemu. Vybrala som si z vrecka zapaľovač a podala som mu ho.

,,Si robíš kozy." zvalil sa na zadok. ,,To akože bol nejaký žart že si tu so sebou celý čas mal ten zapaľovač alebo.. povedz mi že si ho až teraz našla. POVEDZ MI ŽE SI HO NAŠLA AŽ TERAZ." Niallova zúfalosť spôsobila to, že si prehraboval vlasy tam a naspäť. ,,Daj mi to." ťažko sa nadýchol a vytrhol mi zapaľovač z ruky. Mala som čo robiť, aby som sa nerozosmiala na plné obrátky.

Myslela som, že na tej 'zázračnej podložke' sa ten oheň nechytí, no chytil sa až príliš dobre.

,,Keď som ťa bral domov, mala si nákupné tašky. Tvoja mama zasa robí slávnostný obed?" snažil sa načrtnúť inú tému než zapaľovač.

,,Nie, tentokrát nie. Bola som nám kúpiť toto." vytiahla som z ruksaku plechovky Coca- coly.

,,Daj. Daj. Daj." doslova mi to vychmatol z ruky.

,,Také vymoženosti na koncertoch nemáte?" usmiala som sa no Niall už stihol vypiť 2 plechovky, a tak sa mi namiesto odpovede dostalo hlasné grgnutie.

,,Fuj, prasa." otočila som sa iným smerom.

Niall začal vyťahovať spacáky. Jeden podal mne a druhý si rozložil pre seba. S radosťou som tam vkĺzla, bola mi riadna zima.

Niall si ma premeriaval pohľadom  a začal na znak nesúhlasu krútiť hlavou. Čo sa mu zase nezdá?

,,Máš to zle. Ukáž ja ti to napravím. Takto ti bude akurát tak zima." upravoval mi spacák tak, že ma najskôr riadne zababušil, potom riadne pozapínal a začal ma štekliť.

,,Prestaň Niall. Prestaň!" prosíkala som pomedzi smiech. No on neprestával, a tak som jednoducho zakročila.

,,Neznášam ťa." povedala som keď ma neprestával štekliť.

,,Ja ťa asi milujem." táto odpoveď mi otvorila oči dokorán a donútila ma prudko postaviť sa.

,,Č-čo?"

,,Pozri Rose. Dlho si sa mi páčila. Veľmi dlho. Už od základky. No nemal som odvahu ti to povedať. Nechcel som však pokaziť naše priateľstvo, alebo ti ublížiť. Dlho som nevedel ako ti to povedať. No, nastal ten čas. A ak ma odmietneš, tak to pochopím. A ak ma príjmeš, budem najšťastnejší človek na svete."

____________________
Myslela som, že dnes nová časť nebude, no spomenula som si že som ju nepridala už dlhšie takže tu ju máte. :)) je o ničom ale, aspoň JE :D

Hope you like it. :3
All the love Xx N Xx