Russian love

Part 28 - "Why"

Časť je písaná na dvakrát kvôli sprostému wattpadu. Som nahnevaná, ale čo pre vás neurobím však? Fakt, táto časť je úplne zlá. Dúfam, že sa nehneváte. Príjemné čítanie

"Deje sa niečo Diana?

„Nie, vôbec nie," odpovedala som mu a svoj pohľad uprela do stropu.

Musela som to čakať. Prečo som to nečakala? Prečo mi to urobili? Vedeli dobre, že to bude neférový úder pod pás.

Moje zamýšľanie sa vyrušil zvuk otvárajúcich sa dverí. Nasadila som falošný úsmev, ktorý je až nadmieru presvedčivý, posadila som sa, a tak uvoľnila miesto na sedenie im.

„Čo vám to tak dlho trvalo?" uchechtla som sa.

„Ále...na každom semafóre sme chytili červenú," povedal sadajúci si Nicholas. Sadol si k Zoe tak blízko, že by sa medzi nich nezmestil kúsok papiera.

„Tak, čo si dáte," opýtala som sa ich smerujúc do kuchyne.

„Dáme si čaj," pohotovo odpovedala Zoe.

Prevrátila som oči a do rúk zobrala kanvicu. Napúšťala som do nej určité množstvo vody a zapla ju.

„Ako je v Rusku," opýtal sa Nicholas.

„Vieš, Rusko je životný štýl," skrivila som pery do divného úškrnu.

„Bože, ale nemyslel som to takto, a to dobre vieš."

Nevidela som jeho výraz tváre, kedže som stále bola otočená chrbtom k nim. Nepotrebovala som ich vidieť spolu ako sa na seba usmievajú ako pripečení.

Mala som sto chutí odpovedať mu, že neviem, ako to myslel.

„Narazila som na skvelú partiu ľudí, ktorý majú rovnakú vášeň ako ja. V krvi im síce prúdi vodka, ale mám ich rada," potichu som sa uchechtla pri spomienke na mojich ruských mafiánov.

„Fajn, ale teraz potrebujem vedieť, aký čaj chcete?"

„Ovocný bude fajn," znela odpoveď pohotovej Zoe.

„Ty si dáš aký čaj Nicholas?" opýtala som sa naschvál aj jeho, pretože viem, že nemá rád, ak za neho niekto rozhoduje.

„Dám si ovocný čaj nie?" odpovedal.

Zaťala som zuby a pomaly drtila nevinnú krabičku čaju v mojich rukách. Tá sa pod náporom okamžite začala prehýbať a krčiť. Telom mi prebehla vlna hnevu. Vybrala som dva sáčky a zaliala ich horúcou vodou. Ach bože...ako sa zmenil. Naozaj sa človek dokáže zmeniť za tak krátku dobu?

Oba čaje som položila na stôl a sadla si na pohovku oproti nim.

„No čo ste tam na sebe natlačení ako sardinky," podpichla som si zámerne.

„Vieš, sme tu aj preto, aby sme ti oznámili vec, o ktorej by si určite mala vedieť..."

A je to tu. Moje vnútro sa rozdelilo na dva tábory. Tábor, ktorý im to praje a tábor, ktorý si stále myslí, že je to nočná mora a skončí sa akonáhle sa zobudím. Ale ako sa hovorí: Útok je najlepšia obrana.

„...po tvojom odchode sme sa s Nicholasom zblížili. Viac, ako zblížili. A..."

„A náš vzťah sme posunuli na iný level," dokončil Nicholas a pritiahol si ju bližšie k sebe.

„Aj ja mám pre vás jednu dôležitú vec, o ktorej by ste mali vedieť. Ja a Dmitrij tvoríme pár," s kamennou tvárou som povedala.

„Čo? Ako je to možné! Vedela si, že po ňom idem a aj tak si sa s ním dala dokopy. Hneď si využila možnosť, keď som nebola pri tebe," vybuchla Zoe. Razom sa stalo z nevinne vyzerajúceho dievčaťa, rozzúrený človek, ktorý kričí po všetkých.

„Urobila si to isté," pokojne som odpovedala.

„Vieš čo je zaujímavé, že ako si odišla akosi sa nám začali a krížiť cesty s Nicholasom. Predtým sa nikdy nič také nestalo," povedala.

„Aha. Máš ešte nejakú pripomienku na to, aký som kazisvet a vzťahokazič, neprajník..."

Rázom zmĺkla.

„Ospravedlnte ma," povedala som a odišla z miestnosti.

Vyšla som po schodoch až do Ericovej izby. Kontroloval si niečo sa telefóne.

„Choď prosím dole a venuj sa im. Som naozaj unavená a neviem, či mám ešte chuť vrátiť sa k nim," pozrela som na neho s prosebným pohľadom.

„Nebudem sa pýtať, čo sa stalo, pretože to asi nemá zmysel," povzbudzujúco sa usmial, obišiel ma a zbehol po schodoch.

Vošla som do svojej izby. Akonáhle sa dvere zabuchli, zviezla som sa na podlahu. Oči sa mi rýchlo naplnili slzami, ktoré v potôčikoch tiekli po mojich lícach. Pritisla som si kolená k hrudi a obmotala si okolo nich ruky. Hlavu som položila nabok a bezducho sa zadívala na posteľ.

Dokážu človeka takto raniť slová, na ktoré bol pripravený a zároveň nepripravený? Myslím, že na tieto slová by som nebola pripravená nikdy. Prečo som taký sebec? Prečo som taký neprajník, ktorý obom nedopraje? Naozaj sa kvôli mne nikdy spolu poriadne nerozprávali. Nahlas som vzlykla a utápala sa vo svojich myšlienkach.

* * * * * ** * * * * * * * * * * * * * * * * * * * *

Moje nečinne rozmýšľanie prerušilo klopanie na dvere nasledujúce otázkou:

„Di? Môžem ísť dnu?" opýtal sa.

Zmohla som sa iba na zvláštny zvuk, ktorý asi znamenal áno,pretože dvere sa pomaly otvárali a ja som sa pohybovala s nimi. Človek,ešte pred chvíľou stojaci pred dverami sa pomaly usadil vedľa mňa.

„Ona to tak nemyslela. Nechcela ti všetko povedať takto,"začal ju obhajovať.

Nechcela som dvíhať hlavu. Bála som sa pohľadu na neho. Čo so mnou urobí.

„Všetko myslela tak, ako to povedala. Keď vybuchne, hovorí pravdu," chladno som povedala.

„Vieš, je tu jedna vec, ktorá ma na tejto situácii najviac hnevá. Bola som k tebe nefér. Kdesi hlboko v mojom vnútri som ťa ľúbila. Užívala som si každú chvíľu s tebou, aj keď som si to nikdy nechcela priznať. Vždy som svoje city držala nakrátko a snažila sa ich neukazovať. Pre mňa si bol vždy viac ako kamarát. Potom sa to ale zvrtlo.Prišiel Dmitrij a moje city sa presmerovali k nemu. Nie som ten typ človeka,ktorý je v citoch ako otvorená kniha. Bolo to odo mňa nefér. Ľúbila som ťa..." zlomil sa mi hlas a ďalej som pokračovať nedokázala.

Čakala som, že sa zdvihne a odíde.

Sadol si ku mne. Položil mi ruku na chrbát a jeho hlava padla na moje rameno.

„Aj ja som ťa ľúbil. Ale už je to za nami."

„Ďakujem," povedala som po chvíli mlčania.

„Za čo?"

„Za všetko."

Alohomora!

Dúfam,že ste spokojní :D Na wattpade rozbieham nový projekt. Volá sa: Weird questions

Určite si ho pozrite a hoďte mi na neho váš názor do komenáru, tak isto ako aj tu :P

Majte pekný zvyšok dňa.

Vaša Sofi ❤