Without you

20. 1. 2016

,,Ser naňho."

,,To nejde."

Violett prevrátila oči a odpila si z ovocného čaju, ktorý si pred pár minútami objednala.

,,Isteže ide. Postačí ak mu konečne prestaneš odpisovať." odvetila.

Zahľadela som sa jej do tváre. Bola tak nádherná. Nečudo že niečo skúšal aj na ňu. Mala hlboké, zeleno-sivé oči, plné pery a ružové líca.

,,Nedokážem to." hlesla som. ,,Vždy ma zmanipuluje."

,,Ignoruj ho."

,,Kiežby to šlo."

,,Je to hajzel." povedala akoby som to nevedela.

,,To áno, ale z vlastnej skúsenosti vieš že aj do hajzla sa dá zamilovať."

Poukazovala som tým na jej dvojmesačný románik s Willom. Tmavovlasý chalanisko s úškrnom na tvári. Akonáhle uhasla jej túžba ísť s ním do postele, tak rýchlo uhasla jeho túžba po nej. A z takej veľkej lásky bola zrazu len zlá spomienka.

,,Willa do toho nepleť. Je to minulosť." odsekla. ,,Aj keď.. čo s ním vlastne je? Dlho som o ňom nepočula."

,,Vraj sa odsťahovali do Ruska. Jeho otec tam dostal pracovnú ponuku." poskytla som jej novú informáciu.

Nadvihla obočie tak, ako to ona robila vždy.

,,V tom prípade by to aj tak nevydržalo." znovu si odpila z čaju.

,,Asi nie.."

Zalovila som vo vrecku. Vytiahla som odtiaľ poloprázdnu krabičku cigariet L&M. Jednu som si strčila do úst a zapálila.

,,Nefajči bezo mňa, drahá." zasmiala sa Violett a natiahla ku mne ruku. Podala som jej jednu cigaretu spolu so zapalovačom.

Boli sme vo fajčiarskej zóne. Sami. Dve.

Ľudia zrejme prestávajú fajčiť.