Without you

27. 1. 2016

Bol utorok.

Napriek tomu že vonku bola relatívne zima, svietilo slnko. 

Slnečné lúče dopadali na popraskanú parapetu pri katedre.

Za starými oknami našej školy bola príroda. Vtáci lietali vysoko na oblohe. Celé kŕdle vtákov. Krúžili dookola. Mohli lietať celé dni. Mali slobodu. Zatiaľ čo ja som sedela v triede sklonená nad zošitmi a unudená takmer na smrť. Vedľa seba som mala položenú otvorenú školskú tašku v ktorej som mala mobil. Celú hodinu blikal. 

Prišla mi správa.

Nemohla som sa dočkať toho, kedy zazvoní na koniec hodiny. Sedela som tak blízko pri učiteľke.. keby som vytiahla mobil, videla by to.

Prisahala by som, že mi písal Drake.

Potrebovala som sa s ním znovu rozprávať.

Tri minúty do konca hodiny.

Triasli sa mi ruky. Celá som sa triasla. Bola som tak zaujatá mobilom, že som si ani nevšimla papierik letiaci okolo mojej tváre. Pristál vedľa na parapete. Opatrne som natiahla ruku aby som si ho zobrala. Keď sa učiteľka nepozerala, schmatla som ho a pritiahla som si ho k sebe. 

Milujem ťa♥

Stálo v ňom. Obzrela som sa naokolo. Z predposlednej lavice sa na mňa škeril Sam. 

Môj úchylný, retardovaný spolužiak Sam.

,,To ,milujem ťa, si môžeš strčiť." sykla som naňho.

Na tvári mi pristálo pár zvedavých pohľadov, učiteľka si však nevšimla nič.

Sam sa na mňa usmial a rukami naznačil srdce.

Čo je toto preboha za debila?

V tom momente zazvonilo. Po chrbte mi prešiel mráz. Akonáhle učiteľka opustila triedu, schmatla som mobil a rozbehla som sa ku dverám.

Niekto ma zozadu schytil za tričko.

Sam stál tak blízko, že som videla každý pór na jeho hnusom ksichte.

,,Daj si odchod, dobre? NIKDY s tebou NIKAM nepôjdem a NIKDY ťa nebudem milovať." vyštekla som.

,,Veď si robím srandu... samozrejme že s tebou nikam nechcem ísť. Kto by chcel niekam ísť s takou sukou?" zasmial sa. 

,,Odíď. Ten pach čo ti ide z huby je cítiť až v Pekingu." pár ľúdí sa zasmialo. 

Nevedel čo má povedať. 

Vyhrala som.

Rýchlo som sa mu vytrhla z rúk a rozbehla som sa na dievčenské záchody. Nikto tam nebol. Chvalabohu. 

Drake Walker: Nie si náhodou nasratá?

Odpísal. Neodignoroval ma. Usmiala som sa.

Marionette Smith: Nie. Prepáč.

Marionette Smith: Nemohli by sme sa dnes stretnúť? Chcem sa s tebou porozprávať.

Netrpezlivo som čakala na odozvu.

Drake Walker: Tak fajn. 14.55 tam kde sme sa stretli prvý krát.

Takže pri pomníku na kraji lesa. V pohode. To stihnem.

Marionette Smith: Dobre.

Drake Walker: Dobre. 

Drake Walker: Som rád že si sa ozvala.

Marionette Smith: Dobre.

Drake Walker: A tiež ťa ľúbim.

Marionette Smith: Dobre:)