Oh, Shut Up Potter! (HP- fanfiction Next Generation)

9. Kapitola

"T-to nieje pravda, máš úplne obyčajné oči." namietala som.

"Pattersonová ty nevieš klamať, a aj keby, tak by som zistil že to nieje pravda."

"Ako? Ako to vieš?" nšlo mi to do hlavy.

On sa iba zasmial a pokrútil hlavou. Zobral si mapu a odišiel.

Merlin čo sa už načisto zbláznil?!!

Veď sa nenávidíme!! Jemu idú zo mňa puknúť nervy a ja sa z neho idem zakopať podzem.

Čo sa do pekla stalo?!

Rose

"Aimee je na tom vážne zle." povedala som Dom a Fredovi.

"My vieme, ale čo s tým máme robiť? Nemáme žiaden plán." povedal Fred.

"Mne sa to vôbec nepáči." protestovala som.

"Rose, tebe sa nepáči nič, ty by si najradšej každému povedala pravdu ale nezabúdaj že nám to prikázala McGonagallová."

"Ja viem ale ona chcela po nás aby sme niečo spravili, aby sa prestali hádať,"

"A najlepší spôsob je keď ich dáme dokopy, veď schválne, nabudúce keď ich uvidíš pri sebe tak sa pozri aký by boli krásny pár."

"Rose, ale Dominique má pravdu." ozval sa Fred.

"Ja viem, že sa k sebe hodia ale...kiežby existoval nejaký spôsob ako im ukázať aký by boli pekný párik." Povedala Rose.

"Ja viem ako!" vykríkol Fred.

"Na moje prekvapenie sme sa to učili na obrane proti čiernej mágii."

"A čo robí to kúzlo?" spýtala som sa.

"To kúzlo donutí človeka vidieť to čo chce ten čarodejník aby videli, môže byť vo forme sna alebo vidín počas dňa." vysvetloval.

"Nieje to nebezpečné?" spýtala som sa neisto.

"Nie pokiaľ im v tom sne neprikážeme aby sa pozabíjali. Musíme vymyslieť niečo, aby bolo uveriteľné v tej vidine, že sú do seba zamilovaní."

"Dobre, súhlasím, ale bude to vo forme sna... Takže spravíme to takto..."

Aimee

Prechádzala som sa po dlhých a chladných chodbách Rokfortu keď som zrazu započula za sebou výkrik.

"Suenicio!" otočila som sa a za mňou stála Rose a mierila prútikom na mňa. Okolo nej stáli Alex a Fred.

Ja som zrazu zacítila ukrutnú bolesť hlavy a upadla som do bezvedomia.

"Vy dvaja ste krásny párik" povedala nám Rose keď sme vkročili do Veľkej siene.

Držala som ho za ruku.

Sadli sme si vedľa seba a vášnivo sme sa pobozkali.

"Milujem ťa." povedala som mu.

"Aj ja teba a ani si nevieš predstaviť ako moc!" povedal mi a ja som ho tuho objala.
Cítila som sa tak v bezpečí.

Potom som si ale uvedomila koho vlastne obíjmam. Orieškovohnedé oči, pekná tvár...

U všetkých svätých Merlinov! Veď to je POTTER!!

Prudko som otvorila oči a zalapala som po dychu.

Toto nie! Toto nemôže byť pravda! Neverím, že sa mi práve znova snívalo o Potterovi. Čo sa to so mnou deje? To sa mi až tak dostal pod kožu?