The Secrets

Part. 2

Hotovo :D Časť je po dlhej dobe na svete :D Chcela by som ju venovať dvom ľuďom. Dvom dievčatám , ktoré my svojim komentárom urobili nesmiernu radosť. 

(Betts_SMILE) a (NiniBayerov) ..... Ďakujem váááám Určite sa chcem taktiež poďakovať všetkým hlasujúcim

Zobudila som sa na nesmiernu bolesť hlavy. Moja pamäť bola totálne vygumovaná. Prekvapene som zažmurkala keď som si uvedomila že ležím u seba doma.

"Nemala som dnes spať u Sarah ? " šepla som a snažila sa vyprodukovať nejakú zmysluplnú výhovorku. Nemohla som sa opiť!! Nikdy nepijem. Pomaly som sa zosunula z postele a vošla do kúpeľne. V momente ako sa moje bosé chodidlá dotkli dlážky, prebehla mnou triaška.  Celá roztrasená som sa pozrela na svôj odraz v zrkadle. "No do riti " Vlasy som mala plné lístia a blata , šaty od včera roztrhané a to ani nehovorím o mojich rukách posiatých veľkými škrabancami.  Rýchlejším krokom so žaštuplovala vaňu a dno poliala čučoriedkovým vonným olejčekom. Milujem ho. Kohútik som pootočila tak, aby voda ktorá tiekla do vane nebola studená no ani horúca. V šatníku som si vybrala biele teplkáky padnuté pod zadok (také ako nosí Bieber ) a čierne tieľko. Spodné prádlo som si vzala z tretieho šufliku komody a voľným tempom odkráčala naspäť ku vani. Pomaly som si povyzliekala špinavé oblečenie , spodné prádlo hodila do koša na prádlo a šaty do koša na odpadky. Škoda ich. kohútik som pootočila naspäť čím som vypla vodu a pomaly vkráčala do vody. Bola horúcejšia ako som predpokladala a až teraz som si uvedomila ako ma rany na rukách štípu. "Do šľaka" siknem a od bolesti privrem očí.Dlaňou som si prešla po zraneniach , ktoré sa následne zmenšlili na malinké jazvy. Pozitívum mojich schopností. Trvalo hodnú chvíľku kým som si ten sairaid vybrala z hlavy a umyla z teľa. Úspešne. Vybrala som štupel z vane a už oblečená z mokrými vlasmy pozorovala ottekajúcu vodu. Nakrémovala som si moje hruškovo vysušené ruky a prečesala vlasy . Prišiel čas raňajok. Schody som brala po dvoch kedže moje brucho škvŕkalo o stošesť. "Rose?" skríkla som keď som ju nenašla v kuchyni. Nič. Žiadna odozva. Prešla som pred chladničku na ktorej vysel papier z krasopisným textom.

Dobré ránko Destiny,  

   Šla som do práce. Keď prídem domov, budeme sa rozprávať.  Sarah sa hnevá , čím skôr  jej zavolaj. Na obed si objednaj pizzu. Ľúbim ťa.... 

                                                                                           Mama Rose

"Super " frustrovane som si prešla po tvári a zahnala hlad. Do ruky som vzala domáci telefón, kedže som si svôj nechala v izbe a vytočila číslo Sarah. Po dvoch pípnutiach bol hovor prijatý. "Prosím?" zachrípnutý hlas Sarah sa mi rozlial v ušiach. "Tu je Destiny" priškrtene som sa ozvala a čakala na odozvu. "Destiny! Ty si blázon , však ? Kam si sa vyparila ? Tri hodiny sme ťa hľadali! Mohlo sa ti hocičo stať. Mohol ťa niekto niekam , hocikam vtiahnuť. " nahnevane a zároveň starostlivo mi objasňovala . "Sarah, stop" prerušila som ju z vysokým vzdychnutím. "Som v poriadku. Nič mi nieje. Nikto mi neublížil ." objasnila som jej zasa ja. Chcela som doplniť aj možno, kedže som si nič nepamätala. Ale nebudem ju predsa strašiť. "Je pri tebe Kate ? " spýtala sa ma z miernou úlavou. " Kate ? Nie, veď ona mala byť u teba , nie ? " posadila som sa na Barový pult v kuchyni a do úst vtiahla spodnú peru do ktorej som nervózne kúsala. " Nieje tu. Nevidela som ju odvtedy, keď som ju poslala hladať ťa. Myslela som, že je stebou. Kedže sa nevracala. " šepla a celú kuchyňu zaplavili obavy. "Rose, prídi ku mne. Zastavíme sa u Kate-inich rodičov " šepla som do telefónu a položila ho. Nečakala som na odpoveď. Vedela som že príde. V teplákoch a tielku som si odpochodovala ku vchodovým dverám a obula si čierne supry. Posadila som sa na komodu a čakala. Premýšlala. Pred očami sa mi objavil čierny les. Sedela som na kmeni a vpozadí hrala pieseň Od Carly. Call me maybe. Tento obraz mi pripomenul včerajšok. Bol taký skutočný. Ako keby sa to odohrávalo v tejto chvíli. Vtedy sa mi pred očami objavila Kate . Ležala na zemi bez známky života. Ruka mi vyletela k ústam. Bol to hrozný obraz. "Nie je to realita. Iba hlúpa predstava." zatriasla som hlavou. Obávala som sa najhoršieho. Vtedy sa celým domom rozoznel zvonček. Les , ktorý sa nachádzal okolo mňa sa pomaly premenil na predsieň môjho domu . Kate zmizla, no moje obavi pretrvávali. Otvorila som dvere a v momente pocítila silné objatie Sarah. Plakala. Neskutočne plakala. "Sarah, čo sa stalo ?" jemne som je prešla rukou po vlasoch a stisla ju.Snažila som sa jej vojsť do hlavy no nedokázala som nič prečítať. Bol v nej zmätok. " K....Ka..Kate ..... ona..... Ona je mŕ.... mŕtva" zašepkala Sarah a moje telo stuhlo. Kolená sa mi podlomili a spolu zo Sarah som spadla na zem. Sedela som z očami otvorenými neschopná reakcie. Hrdlo mi vyschlo pri pomyslení na to , že už nikdy neuvidím jej krásne šedo-modré oči. Už nikdy neucítim jej vanilkovo jahodovú vôňu a nikdy nebudem počuť jej zvonivý smiech. Chcela som umrieť. Mala som byť ja tá, ktorá umrela . Nie ona. Moje Srdce akoby sa prelomilo a snažilo sa roztrhať moje vnútro . Nemohla som dýchať. Vtedy zo mňa vyšiel prvý Vzlik. Zúfalo som začala kričať a plakať. Nechápala som to. Bola to moja chyba. Keby som sa ich držala , nikdy mi sa nerozdelili a nešli ma hladať. "Je to moja chyba" zakričala som do prázdna. "Nie Dest, Nieje" šepla Sarah a tentokrát sa snažila ona upokojiť mňa. Z jej hlavy som však vyčítala že zčasti to dáva za vinu mne. Môj plač neustával. Naopak , ešte zintenzívnel. Nenávidím svôj život. Hystéria, ktorá ma ovládala bola nenapraviteľná. 

***

Vo dverách zaštrngotali kľúče. Rose prišla domov. Ležala som v posteli a snažila sa nemyslieť na dieru v mojej hrudi. Pretočená na bruchu, neschopná hlásky. Zistím kto ju zabil. Do izby vošla Rose plno informovaná. Slzy jej tiekli po líciach . Kate jej bolo ako druhá dcéra, presne tak ako aj Sarah.Sarah som poslala domov. potrebovala som byť sama. "Zlatíčko" prehovoril na mňa chápavy hlas Rose. "Chcem byť sama" pre sucho v hrdle som iba zachrapčala. Rose sa bez slova otočila na päťa a odišla. Hlas v mojej hlave sa opäť ozval. Obviňoval ma presne ako sarah . 

*** O pár dní ***

Po pohrebe Kate sme sa zo Sarah nestretli. Nechce sa somnou rozprávať. Nechce ma vidieť. Neznáša ma ? To som z jej hlavy nedokázala prečítať.  Katyni mama sa zrútila, leží na psychiatrii a jej mierumilovný otec sa každý deň ožiera. Derek jej neublížil. Taktiež je na dne. A čo Kateina Sestra ? Zblížili sme sa. Celý minulý týždeň som neprekročila prah školy no dnes sa budem musieť postaviť mojim depresiám. Plno pripravená z novými depkovskými piesňamy na i-Pode som vošla do budovi školy. Ľudia sa ku mne správali ako obvikle. Nijak. Obchádzali ma akoby som bola vzduch. Čiapku na hlave som si napravila a kráčala z očami zapychnutými do zeme. Úspešne som sa vyhýbala spolužiakom iba pomocou mysle. V momente ako som započula myšlienku neznámeho chlapca som sa zarazila "Chudera Kate. Pozeral som jej do očí keď umierala."  Zodvihla som zrak a zahladela sa na chlapca ktorý sa na mňa taktiež pozeral. Bol tmavej pleti a na perách mu pohrával úškrn. Moje telo sa rotriaslo a nebola som schopná pohybu. Vysmieval ma. " Čo je Destiny ? Ja viem že ma počuješ" Hnev vo mne vrel. To že ma odhalil a ja som nerozumela ako som teraz zahodila za hlavu. Burcoval vo mne Diabol. Ruky som zaťala v päsť a snažila sa ukludniť. Impossible. Z umyvadla vedľa Toho tmavého vytrieskol kohútik a voda ktorá z neho vystrekla ho ošpliechala. Okná v hlavnej chodbe popraskali . Všetci sa krčili až na mňa a jeho. "Ešte sa stretneme" zasmial sa a odišiel. Zmätok ktorý ovládol chodbu bol takmer hmatateľný. Všetci kričali a triasli sa. Moje nohy sa vydali na útek a sním aj celé moje telo. "Pred problémamy sa neuteká destiny" jeho hlas sa opäť rozoznel v mojich ušiach predtým ako som zakopla a ocitla sa na zemi. "No do riti" rukou som si zakrila ústa , keď som si uvedomila čo všetko som spôsobila.

- ďalšiu venujem najkrajšiemu kometáru. (iba jednému :D ) 

Love yáááá Beliebers  <3